ASN# 16186093
Narodil sa dňa 16. marca 1924 v South Pekin, IL rodičom Forrestovi a Mary (Schaefer) Trumpy. Mal ešte päť súrodencov. V škole bol výborným atlétom. Vynikal v behoch, futbale a basketbale. Do armády sa prihlásil 15. decembra 1942 v Peorii, IL.
Pred odchodom k bojovej jednotke si v roku 1944 vzal za manželku Marion Miller. Mali spolu dvoch chlapcov a jednu dcéru.
Na svoju prvú, a zároveň poslednú bojovú misiu po rokoch spomínal nasledovne:
"Lietadlo, ktoré sme dostali pridelené malo v minulosti mnoho problémov. Ako dôsledok toho, aj 17.12.1944 sme zaostali za formáciou. Na naše nešťastie si nás vybralo za cieľ protilietadlové delostrelectvo a zasiahli nm jeden z motorov. Potom nás napadli nemeckí stíhači a my sme prišli o ďalší motor, ktorý bol v plameňoch. Interkom nefungoval. Vystúpil som zo svojej hornej streleckej veže a upozornil pilota na oheň na motore č.2.
Potom som sa vrátil na svoju pozíciu a strieľal ďalej na nepriateľské lietadlá. Jedným okom som sledoval plamene. Ak by sa priblížili ku krídelnej palivovej nádrži, v okamihu sme sa mohli zmeniť na ohnivú guľu a nikto z nás by neprežil.
Keď plamene boli už nebezpečne blízko nádrží, opäť som vyskočil a povedal pilotovi "Horíme, musíme vypadnúť!" Posunkom my naznačil, aby som vypadol, a dal signál na opustenie paluby.
Pripol som si padák a s mechanikom sme sa pobrali k bombovnici, ktorú sme plánovali použiť ako únikový otvor. Avšak dvere na bombovnici sa nechceli otvoriť, keďže hydraulický systém nefungoval. Mechanik sa snažil dvere otvoriť manuálne pomocou kľuky, ale ani to sa mu nepodarilo. Vedel som, že nemáme mnoho času, tak som priskočil k dverám a snažil sa ich vykopnúť. Nepodarilo sa mi to, avšak asi som ich uvoľnil, lebo mechanik uspel vo svojej snahe ich otvoriť manuálne.
V prednej časti bombardéru sa nachádzalo sedem letcov. Pilot, druhý pilot, bombometčík, navigátor, predný strelec, palubný mechanik, ktorého dopredu privolal pilot pomôcť riešiť situáciu s motormi a ja, horný strelec. V zadnej časti zostali zadný strelec, spodný strelec a rádio operátor.
Podľa pravidiel mal palubný mechanik ovládať hornú streleckú vežu a zbrojár (ja) som mal byť na pozícii bočného strelca. Avšak mechanik bol jemne klaustrofobický a navrhol zmenu.
Všetci sa dostali z paluby okrem spodného strelca, ktorý bol zabitý na palube. Rádio operátor dostal zásah od projektilu alebo šrapnelu do pravej ruky niže lakťa, a po návrate do USA mu muselo byť celé predlaktie amputované. Druhý pilot bol v poriadku až do chvíle, keď sa jeho padák zachytil na strome asi á metrov nad zemou, a on si zlomil chrbát. Zostal paralyzovaný do konca života od pása nadol. Po návrate do Štátov sa vrátil na univerzitu a získal titul z geológie. Pracoval pre Standard Oil of California. Zomrel keď mu bolo po 60tke.
Keď ma Nemci zajali, naložili ma na nákladiak a odviezli za pilotom, navigátorom, bombometčíkom a palubným mechanikom do cely. Počas transportu ma viezli okolo dopadu nášho bombardéru a spomenuli, že jeden letec ostal v troskách. Nevedel som vtedy, že to bol spodný strelec.
Môj členok bol vytknutý a mal som bolesti. Preto ma ráno Nemci zobrali do štátnej nemocnice v Trenčíne, kde som zostal asi tri týždne. Dali ma na izbu s druhým pilotom. Bol tam aj rádio operátor. Československý personál si pamätám ako veľmi slušný. Dokonca nás chodili navštevovať ľudia z okolia a prinášali darčeky v podobe vína a sladkostí.
V nemocnici pracovali dve rádové sestry Sofia a Filipa. Snažili sa nám čo najviac uľahčiť a spríjemniť náš pobyt v nemocnici. Nikdy nezabudnem ich láskavosť.
Z nemocnice ma poslali do vyšetrovacieho strediska Luftwaffe vo Wetzlare a odtiaľ do zajateckého tábora. Dostal som sa do zajateckej nemocnice v Memmingene. Personál tvorili zajatí spojeneckí lekári. Američania a Briti. Neskôr ma presunuli do podobnej nemocnice v Obermansfelde v Nemecku. Koľko času som strávil v každej z nich si už nepamätám.
Mojím prvým zajateckým táborom sa stal Norimberk. Keď sa spojenci priblížili, presťahovali nás do Moosburgu. Dňa 29.4.1945 tábor oslobodila Pattonova tretia armáda a my sme boli slobodní."
Počas pobytu v zajatí stratil Bob 25 kilogramov hmotnosti. Po návrate dostal vyznamenanie Purple Heart a niekoľko ďalších za jeho statočnosť.
Po vojne doštudoval na Illinoiskej štátnej univerzite. Venoval sa mládeži v YMCA klube, rád hral golf, rybárčil.
V roku 2000 (23. augusta) sa vrátil spolu so svojimi kamarátmi z posádky na Slovensko a navštívil miesta, ktoré poznal z roku 1944. Miesto havárie jeho stroja a mesto Trenčín. Bola to veľmi príjemná skúsenosť stretnúť sa s ním. Bol jedným z komunikatívnejších členov posádky.
 |
| Z ľava do prava stoja starosta Tr. Teplíc p. Modranský, Frank Hokr (za ním), Charlie Foss, Bob Trumpy, Ed Burkhard a Peter Kaššák. |
Robert T. Trumpy zomrel v sobotu dňa 23. októbra 2010 vo svojom dome. R.I.P Bob!
