I keď fotografie formácií bombardérov zväčša vyzerajú monotónne a opakujúco sa, je niekoľko fotografií, ktoré vystupujú z radu a ukazujú osudové okamihy. Jednou z takých je aj fotografia vyhotovená dňa 16.6.1944 počas náletu na rafinériu v Lobau neďaleko Viedne.
Nad cieľom, ihneď po odhodení bômb, bol spozorovaný požiar na stroji B-24H 41-29508 "General Nuisance" s označením "červené R", sedlanom posádkou Frederick Smitha od 761.BS, 460.BG, 15.AF. Boli pozorované tri padáky a potom nasledovala explózia. Trosky stroja dopadli na zem neďaleko ......
1/Lt. Frederick B. Smith (KIA) – pilot
2/Lt. Harri (NMI) Mansdorf (POW) - co-pilot
2/Lt. Bronislaus (NMI) Budruinas (KIA) – navigátor
2/Lt. John (NMI) Schwartz (POW) – bombometčík
T/Sgt. Herbert A. Wilson (POW) - palubný mechanik
T/Sgt. John W. Summers (KIA) -pomocný mechanik
T/Sgt. Edward W. Redford (KIA) - rádiooperátor
Sgt. Weldon B. Carter (KIA) - strelec
Sgt. Antonio C. Bejar (KIA) – strelec
T/Sgt. Leonard J. DiMatteo (KIA) - strelec
V roku 1946 zanechal svedectvo o udalosti bombometčík John Schwartz:
"Boli sme v typickej zatáčke pre odpútanie sa z cieľovej oblasti, keď nás zasiahlo pritlietadlové delostrelectvo. Moja pozícia na palube ako bombometčíka, bola v prednej časti stroja spolu s navigátorom a predným strelcom. Tu som bol zasiahnutý niekoľkými šrapnelmi granátu do nohy. Keďže som nedostal žiadnu výstrahu cez palubný telefón, prirodzene som si myslel, že lietadlo je v poriadku....Niekoľko sekúnd neskôr som sa pozrel cez tunel.... a uvidel jagavý pohyb. Odpútal som svoj kyslíkový systém a šiel skontrolovať, čo sa deje. Celá bombovnica bola v plameňoch. Urýchlene som sa vrátil do prednej časti, odopol si protiflakovú vestu, nasadil si padák a kopol som navigátora Lt. Bronislaus Budruinasa aby som upútal jeho pozornosť. Takmer okamžite ma nasledoval v činnsoti po tom, čo odpútal predného strelca Sgt. Weldon Cartera z jeho pozície. Chystal som sa informovať pilota o dianí na palube, keď sa zrazu lietadlo naklonilo na jednu stranu. Odstredivá sila nás tlačila k stenám bombardéru a boli sme uväznení v útrobách. Stroj prešiel do strmého klesania, plamene sa zintenzívnili a začala vybuchovať munícia palubných zbraní. Od tohto momentu si dobre nepamätám čo sa dialo. Lietadlo explodovalo, pretože som precitol padať k zem vo vzduchu. Automaticky som zatiahol za otváranie padáku a ten sa otvoril. Pristál soma si 200 stôp od nemocnice v Geiselkirchene v Rakúsku. Okamžite mi podali prvú pomoc pre popáleniny tretieho stupňa na tvári, horných aj dolných končatinách a chrbte."
Vyzerá to tak, že obaja, Schwartz aj Mansdorf boli explóziou vyhodení z lietadla. So zraneniami od Flaku na kolene a nohe bol Mansdorf prevezený do nemocnice pri tábore Stalag 17A, kde bol ošetrovaný aj Schwartz. Obaja sa dostali do USa vo februári 1945 na palube lode M.S.Gripsholm.
Tretí zachránený, Herbert Wilson, palubný mechanik, potvrdil vo svojej výpovedi, že on je tým letcom na fotografii, ktorý opúšťa bombardér horným únikovým otvorom.
Smith, Budrui, Summer, Carter, Bejar a DiMatteo boli pochovaní na miestnom cintoríne v Götzendorfe v Rakúsku. Telo Redforda nebolo nájdené okamžite, až po niekoľkých dňoch a bolo pochované na centrálnom cintoríne vo Viedni...