William M. "Mac" Spruce

S/Sgt. James P. Rozar

WWII ASN #34544012

Narodil sa v štáte Georgia dňa 23. novembra 1923.  

Do armády vstúpil 16. marca 1943 v CP Blanding, Florida.

Po výcviku za palubného strelca bol poslaný do Talianska k 451. bombardovacej skupine. Tam v posádke H. Brewera lietal na pozícii horného strelca. 

Bol zostrelený dňa 13.10.1944 a stal sa zajatcom Nemecka v tábore Stalag Luft I.

Po vojne sa vrátil do USA a obdržal vyznamenanie Purple Heart.

Zotrval v armáde. Absolvoval USAF Command and Staff College a pred odchodom do penzie dostal Legion of Merit. Po 27 rokoch v službe odišie do penzie roku 1970.

Lieutenant Colonel James P. Rozar, United States Air Force (vo výslužbe), zomrel po dlhotrvajúcej chorobe dňa 14 septembra 2002 v San Antonio, Texas.

S/Sgt. Walter F. Falck Jr.

ASN #32910827

Narodil sa 16. januára 1925 v Newark, NJ rodičom Walterovi (Sr.) a Hulde Falckovým. Po ukončení strednej školy sa pridal k armáde. Do služby v armáde sa prihlásil dňa 3. apríla 1943 a o sedem dní neskôr, 10.4.1943 sa dostavil k do Fort Dix v Jew Jersey. Po výcviku bol zaradený k 15.USAAF a jej 459. bombardovacej skupine, so základňou v Taliansku.

Na svoju poslednú akciu dňa 18. decembra 1944 spomínal po rokoch nasledovne:

"Naše bojové lety boli bez väčších problémov, až po dvadsiatu ôsmu akciu... Práve sme odhodili náš náklad 500 lb. bômb na Osvienčim v Poľsku. Flak nebol intenzívny a cieľ bol zakrytý oblačnosťou. Odrazu sa spustila hrozná prehradná paľba flaku, najprv po našej ľavej strane a potom aj vpravo od nás.

Motor číslo 3 dostal priamy zásah. Našťastie nenasledovala explózia. Vrtuľa sa však pretáčala naprázdno a tak motor nepracoval. Začali sme strácať výšku. Zbavili sme bombardér nadváhy; vyhodili sme zbrane cez bombovnicu. Uvedomili sme si , že lietadlo vydrží v lete len asi hodinu a tak sme zamierili k Rusmi držanému územiu. Keď nám došlo palivo, nenašli sme nikde vhodnú plochu na núdzové pristátie a tak sme vyskočili na padákoch.

Jeden za druhým sme vyskočili z paluby bombardéru. Náš pilot, Robert DeGroat a ja sme vyskočili ako poslední. Vyskočil som do mrazivého vzduchu a po napočítaní do desať som otvoril padák. V tom okamihu nasledovalo trhnutie a moja letecká čiapka s mikrofónom naveky opustila moju hlavu. Potom nasledovalo pomalé pozvoľné klesanie na padákovom hodvábe. Všetko bolo tiché a mierumilovné do času, keď som začul výstrel. Myslel som si, že som nad oblasťou bojov. Avšak nie, strely boli mierené na mňa. Projektily lietali okolo mňa, do padáku až kým ma jedna nezasiahla. Prevŕtala moju ľavú nohu na stehne a vyšla na druhej strane bez zasiahnutia kosti. Myslel som, že to je môj koniec. Keď som sa blížil k vrcholcom stromov, modlil som sa za hladké pristátie.

So stále pripnutým  vakom B-4, narazil som o vrcholce stromov, ktoré pokrývali celú oblasť snehom zasnežených kopcov. Prehrabal som môj escape kit a vytiahol nôž. Začal som si presekávať cestu cez kríky. Keď som sa vymanil z krovia, vyšiel som asi 200 stôp do kopca, kde som sa mohol rozhliadnuť.  Vtedy som spozoroval dvoch vojakov ako ku mne zozadu bežia so zbraňami. Moja prvá nádej bola, že sú to Rusi, avšak keď sa priblížili, všimol som si svastiku na ich čapiciach. Pod hrozbou zbraní opretých o môj chrbát ma odviedli dolu z kopca do ich tábora. Po zasypaní môjho zranenia práškom z môjho escape balíčka ma naložili do nemeckého jeepu a chceli ma previezť. Avšak ako sme vychádzali na cestu, vozidlo sa prevrátilo a mňa hodilo do priekopy. Čo ma ešte v ten deň všetko postretne, povzdychol som si.

Neskôr v ten deň večer, pilot, rádio operátor, navigátor a zadný strelec sa objavili v tábore. Zajali ich podobne ako mňa, takmer hneď po dopade. Strávili sme spolu noc na veliteľstve a nasledujúce ráno priviedli nášho druhého pilota. 

Posádka číslo 6183, Lincoln Army Air Field, Nebraska, máj 1944

Stojaci z ľava do prava: Sgt. John C. Mann Jr. (tail turret), Sgt Walter F. Falck Jr. (engineer/top turret), S/Sgt Alexander S. Drogy (radio operator/waist gunner),Sgt. Lester Joseph Jr. (nose turret), Sgt Joseph G. Hallett Jr. (ball turret), S/Sgt William Sowders (armorer/waist gunner)

Kľačiaci z ľava do prava: 2nd Lt. Robert G. Degroat (pilot), 2nd Lt. Henry M. Sandifer Jr. (co-pilot), 2nd Lt. Huber V. Schierling (navigator), 2nd Lt. Dan Rose (bombardier)

Neskôr poobede, po požití trochy kapustovej polievky, nás naložili na nákladiak spolu s ruskými a ukrajinskými zajatcami. Toto bol len začiatok 30 dňového prechodu Slovenskom a Nemeckom do vypočúvacieho strediska pre zajatých spojeneckých letcov.

Naša ďalšia zastávkou bola väznica Gestapa vo Zvolene. Tam sme strávili vianočné sviatky. Rozdelili nás do dvoch skupín, po troch do každej, a zavreli do miestností s hrubými kamennými stenami.

Počas piatich dní sme zostali v našich celách a čakali na ďalšie kroky Gestapa. Spali sme na prázdnych vreciach na podlahe, voda bola neustále orosená od vody, ktorá prenikala stenami a stropom. Vlhkosť a zima prenikala hlboko do našich pocitov. Jediným zdrojom tepla bol oheň, ktorý plápolal asi do dvoch hodín poobedia keď dohorelo palivo. Nikdy nám nebolo teplo, aj so všetkým naším oblečením pozapínaným po uši sme sa stále triasli zimou.

Konečne na piaty deň nás predviedli pred vrchného veliteľa Gespata. Namiesto strohého výsluchu, ktorý sme očakávali, to bola uvoľnená rozprava o našich obľúbených športoch. Náš "hostiteľ", ako sa ukázalo, bol jednu dobu sparing partnerom boxeristu Maxa Schmelinga.

Mnohokrát sme sa museli schúliť dokopy a spať vonku. Spánok vonku v treskúcom mraze nebola žiadna zábava, špeciálne ak sme nemali možnosť sa zohriať. Na dôvažok sme nemali dostatok jedla aby sme si udržali telesnú kondíciu a aké také zásoby tuku, ktoré by nás chránili pred mrazom. Jednu noc sa nám podarilo nájsť úkryt v starej pivnici na zemiaky. Nebol to žiaden luxus, ale veľmi dobre poslúžila našim potrebám prespať v zákryte pred zimou. Počas noci bolo veľa poplachov, spôsobených našimi bombardérmi. Na naše prekvapenie, keď sme ráno vyliezali z nášho krytu, videli sme mŕtveho ruského pilota visieť na padákových popruhoch zo stromu. Bol zostrelený počas noci. 

Jazda vlakom naprieč Nemeckom sme museli čeliť civilistom, ktorých nálety vyhnali z ich domovov. Videli sme výsledky leteckej vojny prechádzajúc cez zničené mestá. Cítili sme nenávisť, ktorú voči nám mali v pohľadoch. Často krát na nás hádzali predmety, aj keď sme boli ukrytý vo vlaku. Zložité boli aj prechody s eskortou mestami.  Dokonca malé deti na nás hádzali kamene, nadávali nám a pľuli na nás. Volali nás "Gangsteri z Chicaga". Mnoho krát nám naše stráže zachránili život.

Po päť a pol mesiaci v zajatí nás oslobodila siedma armáda pri meste Moosburg."

Po návrate do USA bol Walter Falck prepustený zo služby v armáde dňa 28.10.1945. Oženil s Berthou dňa 26. septembra 1947. Mali spolu synov Garyho, Stevena, Waltera a Johna. Po vojne navštevoval Upsala College a neskôr získal titul bakalára v učiteľstve základného stupňa na Trenton State Teachers College. Na školách v Bayville a Jackson Township, NJ učil štvrtý ročník po dobu 25 rokov. Po odchode do dôchodku sa presťahoval s rodinou do Fort Myers.

Walterov syn, ktorý slúži v armáde, pri príležitosti dňa otvorených dverí základne pred nastúpenou základ§ou otcovi pripína POW medal.

Walter F. Falck zomrel 7. mája 2009 vo Fort Meyers, štáte Florida.

S/Sgt. John Krogstadt

V knihe "Konečná zastávka: Slovensko!" sme na strane 142 uverejnili fotografiu letca s tým, že sa jedná o Johna Krogstadta. Fotografia bola v zložke dokumentov KU reportu spolu s osobnými dokladmi menovaného letca. Keď sa po rokoch podarilo skontaktovať s letcom osobne, vyviedol nás z omylu. Osoba na uverejnenej fotografii nie je John Krogstadt, a ani sa nejedná o žiadneho z jeho spolubojovníkov z posádky Lt. Johna C. Fassnachta.

Aby sme pravde učinili za dosť, zverejňujeme tu nové informácie:

S/Sgt. John Krogstadt

ASN #39206633

John zomrel po krátkej chorobe dňa 13. januára 2012.