Spojenecký prieskum letísk na Slovensku

Spojenci neobišli Slovensko počas druhej svetovej vojny. Aj keď do roku 1944 sa aktivita letectiev neprejavila nad naším územím, letecká vojna (a nielen tá) sa neodvratne blížila k hraniciam Slovenska. Prvý prelet bombardérov 15.USAAF nad Slovenskom bol zaznamenaný 17.marca 1944, kedy 15.USAAF útočila na oblasť Viedne. Potom prišiel mesiac jún, a zazvonil budíček do vojnovej reality. Dňa 16.6.1944 bola po prvý krát bombardovaná Apolka v Bratislave.

V tej dobe sa začali spojenci zaujímať aj o letiská na územím Slovenska, v ich ponímaní v rámci Československa. Zatiaľ čo v Čechách a na Morave monitorovali letecké fotoprieskumy viacero letísk, na Slovensku sa spojenci zamerali len na pravdepodobne najfrekventovanejšiu základňu Malacky - Nový Dvor. Uvedená tabuľka uvádza dátumy hlásení a počty zaznamenaných strojov nepriateľského letectva na ploche letiska (prebrané z INTOPS Summaries). Ako možno vidieť z uvedeného prehľadu, najvyššia koncentrácia bola práve v deň bombardovania základne dňa 20.9.1944. Čiže mohlo sa jednať o pokus pomôcť SNP ,ako sa mnohokrát uvádza, ale v tom prípade prečo táto snaha neprišla skôr, už začiatkom septembra, keď ešte SNP malo nádej na úspech? Útok na letisko Malacky - Nový dvor bol len presne kalkulovaný zámer zničiť vysokú koncentráciu nepriateľského letectva a výcvikovej základne.

Fotografia letiska Malacky - Nový Dvor na základe ktorej sa naplánoval letecký útok dňa 20.9.1944

Letisko Malacky - spojenecký prieskum

dátum	jednomot.	dvojmot.	bombardéry
14.07.1944	24	1	0
30.07.1944	9	1	0
08.08.1944	1	6	12
20.08.1944	4	12	14
22.08.1944	4	12	14
17.09.1944	25	2	51
20.09.1944	3	1	15
21.09.1944	2	1	12
26.09.1944	0	2	10
30.09.1944	2	1	23
13.10.1944	2	0	24
21.10.1944	1	0	24
30.10.1944	2	1	23
01.11.1944	10	1	17
20.11.1944	5	1	32
22.11.1944	15	0	30
11.12.1944	19	2	37
25.12.1944	19	2	37
26.12.1944	0	0	32
20.01.1945	0	0	50
10.02.1945	0	1	36
20.02.1945	2	4	23
15.03.1945	0	1	18
23.03.1945	0	0	2
01.04.1945	51	0	2

Na letisku Malacky sa v dobe sledovania spojeneckými lietadlami nachádzali dislokované nasledovné jednotky Luftwaffe: III. Kampfbeobachterschule 2 (?.43 - 28.12.44) Stab ZG 76 (11.7.44 - 20.7.44) I./ZG 76 (12.7.44 - 20.7.44) Stab KG 4 (12.44 - 2.45) I./KG 4 (20.12.44 - 17.2.45) 14.(Eis)/KG 27 (1.45 - 3.45) Stab II./NJG 100 (1.10.1944 - 2.45) 4./NJG 100 (12.44 - 2.45) 5./NJG 100 (3.10.44 - 2.45) 6./NJG 100 (3.10.44 - 2.45) I./JG 53 (31.3.45 - 2.4.45) I./SG 2 (31.3.45 - 2.4.45)

Messerschmitty Me 410 od II./ZG 76 rolujú na štart na letisku Malacky, leto 1944.

Zaujímavým faktom je začiatok záujmu 15.USAAF o letiská Piešťany a Trenčín v posledných mesiacoch vojny. Obe letiská sú spomenuté v INTOPS Summaries od polovice februára, resp. začiatku marca 1945. Sídlili na nich nemecké jednotky ako napríklad: I./SG 2 (25.3.45 - 31.3.45), I./SG 10 (2.45 - 3.45) a I./JG 53 (20.2.45 - 27.2.45, 25.3.45 - 31.3.45) dislokované v Piešťanoch a Stab a 1. Staffel NSGr. 10 (12.44 - 2.45) a 1./NAG 14 (12.44 - 3.45) dislokované v Trenčíne.

Letisko Piešťany - spojenecký prieskum

dátum	jednomot.	dvojmot.	bombardéry
15.02.1945	15	0	0
20.02.1945	15	0	0
23.03.1945	2	0	0

Letisko Trenčín - spojenecký prieskum

dátum	jednomot.	dvojmot.	bombardéry
11.03.1945	6	0	18
16.03.1945	6	0	6

Piešťany boli oslobodené 4.4.1944 a Trenčín bol oslobodený 10.4.1945.

Okrem týchto troch letísk, ktoré zaujali pozornosť spojeneckého prieskumu evidovala dňa 2.februára 1945 na Slovensku Luftwaffe aj ďalšie letiská, ktorými boli plochy v blízkosti obcí Rohožník, Sološnica, Modra, Budmerice, Vajnory, Neded, Veľký Grob, Veselé, Veľké Bírovce, Žilina, Zvolen, Nitra, Kvetoslavov, Vlčany, Kolárovo, Imeľ a Zemianska Olča.

Pojednanie na tému "My Baby"

Dnes som sa rozhodol uverejniť opravu k nami uverejnenému profilu bombardéra Boeing B-17G-20-BO "Flying Fortress", so seriálovým číslom 42-31473 (v knihe zle uvedené na kresbe s prehodenými číslami 4 a 7). Stroj patril k 2. bombardovacej skupine a jej 20. bombardovacej squadrone. Pred pridelením k 2.BG lietal u 301.BG . To dokazuje spodná ľavá fotografia. Na tejto fotografii je vidno typ bočného streliska [7] a zaujímavo zošúchaný alebo premaľovaný spodok výsostného znaku (i keď môže sa jednať aj o zašpinenie blatom...). Všimnite si vyššiu hranicu kamuflážnej Olive Drab (OD) farby na trupe.

Ďalšie zaujímavé znaky sfarbenia bombardéru sú vymenované v bodoch:
[1] - biela nábežná hrana chvostovej časti
[2] - žltá špička smerového kormidla
[3] - smerové kormidlo bez sfarbenia vo farbe OD
[4] - biele sloty na krídle sú otázne, mohlo sa jednať aj o odlesk. Nie je dokázané fotografiami používanie bielej farby na takéto označenie
[5] - časť žltého seriálového čísla
[6] - pomenovanie "My Baby" aj na ľavej strane trupu
[7] - bočné strelisko
[8] - absencia označenia zostrelu (v podobe svastiky nad nápisom "My Baby") na neskorších fotografiách ako je tomu v bode [9]. Dokazuje to aj menší počet odlietaných misií, ako je tomu v prípade [10], kde je vidno 65 znakov bômb znamenajúcich odlietané misie bombardéru.
Po upozornení Ferom Štellárom dopĺňame, že na prednej streleckej otočnej veži je medzi hlavňami zbraní nápis SHORTY bledou farbou.

Všeobecné informácie o posádke a havárii lietadla

Zomrel Allen L. Unger

Allen L. Unger (O-522732)
* 1921, + 10.10.2010

Od Emila Petra z Brazílie prišla emailom smutná správa o "poslednom lete" Allena Ungera. Zomrel po komplikáciách dňa 10. októbra 2010. Správa je overená rodinou Alla Ungera.

Do armády vstúpil dňa 27.8.1940 v hodnosti Private (18000356) v Kansase.

Dňa 13.9.1944 vzlietli stroje B-24 od 454. bombardovacej skupiny zo základne San Giovanni na svoju 117. akciu. Capt. Allen L. Unger, letiaci na stroji B-24J-1-FO 42-50570, bol v tento deň vo funkcii operačného dôstojníka perute (Squadron Operations Officer) zodpovedným za celú skupinu, tvorenú 42 lietadlami. Letel v čele celej formácie skupiny, kde leteli lietadlá 739.BS. Na palube lietadla Capt. Ungera sa nachádzal radar Mickey, ktorý v podmienkach zníženej viditeľnosti umožňoval posádke úspešne zamerať pozemný cieľ a naviesť na neho ostatné posádky. Bolo asi 11:28 hod. K cieľu sa približovali s otvorenými dverami na bombovnici, keď zrazu začala priehradná paľba flaku. V trupe lietadla sa objavilo mnoho dier a priamo pod motorom č.3 explodoval šrapnel. Poškodený motor sa posádke podarilo zapraporovať. Hydraulický systém bol znefunkčnený. Núdzovo odhodili bomby, stroj urobil obrat doľava a na príkaz kapitána posádka vyhádzala všetky prebytočné veci von z lietadla. Až po Rendezvous Point pokračoval vo vedení formácie. Potom však motor č.2 vypovedal svoju službu a nedal sa zapraporovať. Vtom istom okamihu motor č.1 stratil tlak paliva, znížila sa výkon a musel byť vypnutý a zapraporovaný. Poškodený bombardér sa nachádzal vo výške asi 4300 metrov. Avšak osud bol proti tomu, aby sa posádka bombardéru dostala bezpečne domov. Aj posledný z motorov, motor č.4 stratil tlak paliva a kapitánovi neostávalo nič iné, ako vydať rozkaz na opustenie paluby.

Pilot Allen Unger dopadol do vysokých stromov a zachytil sa padákom na konároch. Pri doskoku na zem z výšky utrpel zranenie chrbta a otvorenú zlomeninu ľavej nohy. Asi o hodinu ho našla skupina ôsmich až deviatich nemeckých vojakov. Ihneď bol prevezený na letisko Nový Dvor a odtiaľ do leteckej nemocnice 4/XVII vo Viedni, kde sa podrobil liečbe trvajúcej tri mesiace. Potom jeho púť pokračovala cez zotavovacie stredisko v Memmingene do zajateckého tábora v Moosburgu.

Al a jeho žena Flo v roku 2009

Všeobecné informácie o posádke a havárii lietadla

Daryle R. Stuckey

Daryle R. Stuckey (O-715377)

* 10.5.1922, + 30.4.2009

Vstúpil do služby v letectve 10.8.1942 v hodnosti Private a číslom (15125812).

„V júni 1944 naša posádka B-17 opustila USA aby sa pričlenila k 2. bombardovacej skupine. Zo zámoria do Európy neustále prúdili nové posádky a posily na doplnenie stavov bojových jednotiek. To bola úžasná ukážka podpory vedenia vojny spojencami zo strany USA: Naša posádka dostala úplne nový bombardér B-17 v Savannah, Georgia. Odtiaľ sme preleteli do Foggie, cez Newfoundland, Azory a severnú Afriku. Keď sme dorazili, nové lietadlo nám zobrali a na nákladiaku nás poslali k 2.BG sídliacej v mestečku Amendola. Dvojica starých farmárskych budov slúžila ako skupinové veliteľstvo. Veliteľom bol Col. John Ryan, ktorý sa neskôr stal Chief of Staff pre USAAF. (Pre niektorých bol známy aj ako „three finger Jack = trojprstý Jack“ pretože časť jednej z jeho rúk mu bola odstrelená).

Júl a august boli vzrušujúce mesiace. Spojenci zaklopali na dvere nemeckej Európy vo Francúzsku, tlak sa zvyšoval a pre nás to znamenalo lietať, lietať, lietať. Všetci sme kútikom oka pozorovali tabulu so zoznamom odlietaných misií každého z nás a tajne dúfali, že ukončíme turnus predpísaného počtu do Vianoc.

Pozícia	Posádka	Dátum	Lietadlo	Miss.	Cieľ
Co-Pilot	JFM	440725	238096	239	Linz AU
Co-Pilot	GAQ	440726	46281	240	Wiener Neustadt AU
Co-Pilot	JEH	440802	238087	244	Portes le Valence FR
Co-Pilot	CER	440809	231815	248	Gyor HU
Co-Pilot	CER	440812	231458	249	Savona area IT
Co-Pilot	CER	440813	231877	250	Genoa IT
Co-Pilot	CER	440818	238084	254	Ploesti RO
Co-Pilot	DWT	440820	2102858	255	Oswiecim PO
Co-Pilot	CER	440822	2107066	256	Odertal GE
Co-Pilot	CER	440823	46350	257	Vienna AU
Co-Pilot	CLH	440824	46359	258	Pardubice CZ
Co-Pilot	CER	440825	297915	259	Brno CZ
Co-Pilot	CER	440826	238084	260	Venzone Viaduct IT
Co-Pilot	CER	440828	48108	262	Vienna AU
Co-Pilot	JSC	440829	48043	263	Moravska Ostrava CZ

Koncom augusta 1944 sa udiali zmeny v Rumunsku. Prvý krát sme si to u 2.BG uvedomili v noci 30.8.1944. Zvyčajne bol medzi deviatou a desiatou hodinou večer zverejnený zoznam posádok, operujúcich na nasledujúci deň. To bolo znamenie ísť do postele a spať plytkým spánkom do asi 4 hodiny rannej. Divnou vecou tej noci bolo, že zoznamy obsahovali len 5 mien ako členov posádok – pilot a druhý pilot, navigátor, mechanik/strelec a rádio operátor/strelec. Toto bola výrazná zmena v našej každodennej rutine a my sme sa zamýšľali nad jej dôvodmi.

Odpovede sa nám dostalo ráno 31. augusta 1944. Našou úlohou bolo letieť na letisko Popesti, poľné letisko neďaleko Bukurešti v Rumunsku. Po pristátí sme každé lietadlo mali naložiť 25 Americkými zajatcami k evakuácii do Bari. Keď sme pri východe slnka prišli na vzlet k nášmu lietadlu, zistili sme že každý s bombardérov bol vybavený drevenou podlahou v oblasti bombovnice. Predletová príprava informovala, že Nemci sú na ústupe z Rumunska a Ruské vojská ešte nedorazili do oblasti. Bol čas len niekoľko dní uskutočniť evakuáciu našich ľudí.

Rumuni sa dokázali postarať o zajatcov počas ústupu Nemcov. Briefovali nás, že plán sa môže hocikedy zmeniť. Čakali sa komplikácie v okolí Bukurešti ak by Nemci boli schopní odporovať. S týmito informáciami sme vzlietli do letného počasia. Do Bukurešti sme sa dostali bez problémov. Eskorta Mustangov bola prítomná a boli bližšie ako zvyčajne. Dorazili sme nad Popesti a pohodu letného dňa narušil len občasný výstrel ľahkého flaku. Bol však nekoordinovaný a nie v tesnej blízkosti letiska. Nadviazali sme rádiové spojenie so zemou, a dostali povolenie pristáť. Pristáli sme v krátkych intervaloch na vysušený podklad trávnatého letiska a zarolovali k malej budove na kraji letiska. Zatiaľ čo doprovodné P-51 utvorili kruh a krúžili nad letiskom, my sme zastavili ale nechali sme bežať motory. Evakuovaní letci boli už zoradení v skupinkách po 25 osôb. Ako náhle lietadlo zastavilo, ku každému pribehla jedna skupinka, muži naskočili na palubu, bočné dvere sa zavreli a lietadlo sa pohlo k dráhe pripravené k vzletu. Za nami sme videli ďalšie a ďalšie bombardéry pristávať a vzlietať. Po odlete sme sa sformovali do squadron a smerovali do Bari v Taliansku. Naša výška bola len 10,000 stôp (3000 metrov), keďže sme nemali kyslíkové masky pre našich pasažierov. Muselo byt chladno a nepohodlne sedieť na drevených doskách v bombovnici, avšak nikto sa nesťažoval. Niekoľko pasažierov zaskočilo do kokpitu na krátku diskusiu. Pravdepodobne to boli najšťastnejší ľudia na palube B-17. Po štvrtej hodine popoludní sme pristáli v Bari a vyložili pasažierov. Potom sme sa vrátili na našu základňu.

Fotografia US letcov evakuovaných počas operácie "Reunion"

Nasledujúci deň, 1.9.1944, evakuačná akcia bola zopakovaná. Šuškané správy u našej 429. squadrone hovorili, že jedna posádka dostala defekt na dráhe v Popesti a musela zostať cez noc v Bukurešti. Rumuni, šťastní z konca okupácie Nemcami, a zatiaľ slobodní od Rusov, pohostili dobrou večerou a vínom nešťastnú posádku. Závideli sme im, nakoľko my sme pili teplú vodu. Vtedy v našej časti Talianske nebolo žiadne pivo.

Počas druhej evakuačnej akcie opäť niekoľko z nich prišlo na rozpravu do kokpitu. Vtedy som si hovoril, že som šťastlivec oproti nim. Nikto nám nepovedal presné čísla, ale hovorilo sa, že sme za dva dni evakuovali asi tisícdvesto mužov zo zajatia.

Počas leta 1944 som si viedol diár odlietaných akcií. Dostal sa do Ohia skôr ako ja, spolu s mojimi osobnými vecami. Tam sa píše, že 5.9.1944 sme napadli zoraďovaciu stanicu v Rumunsku. Neskôr v septembri som bol konečne povýšený na prvého pilota. Prvou misiou na tomto poste bola akcia dňa 13. septembra 1944.

Pozícia	Posádka	Dátum	Lietadlo	Miss.	Cieľ
Co-Pilot	CER	440831	46328	264	Popesti RU POW flt
Co-Pilot	CVR	440901	46200	265	Popesti RU POW flt
Co-Pilot	CER	440903	46386	266	Sava RR Bridge YU
Co-Pilot	CCD	440904	2102858	268	Genoa IT
Co-Pilot	GAQ	440905	46439	269	Budapest HU
Co-Pilot	NEF	440906	46200	270	Oradea RU
Co-Pilot	CER	440910	46386	272	Vienna AU
Pilot	DRS	440913	297490	274	Blechhammer GE

"Bol som šikovným pilotom ale tak trochu zelenáč. Moja posádka bola daná dohromady z viacerých posádok. Ráno 13.9.1944 som dostal pridelené lietadlo, ktoré nebolo schopné odletieť bojovú misiu. Motor číslo #4 nedosahoval požadovaného výkonu. Leteli sme na pravej strane formácie, čo vyžadovalo vyšší výkon ako let uprostred formácie.

Keď sme sa dostali niekde nad Slovensko, motor č.4 vypovedal poslušnosť a my sme stratili rýchlosť, čo viedlo k vypadnutiu z formácie. Klesali sme a ja som otočil bombardér k letu späť do Talianska. Hory pred nami boli stále bližšie a bližšie. Radšej ako stratiť kontrolu nad situáciou, vydal som príkaz na opustenie paluby. Po výskoku sme boli roztrúsení na väčšie vzdialenosti. Neskôr som sa dozvedel, že časť posádky sa vyhla zajatiu za pomoci partizánov. Mňa zajali spolu s horným strelcom. Odviezli nás do mesta Nitra, a neskôr do Bratislavy. Odtial cez Wetzlar do zajateckého tábora Stalag Luft III pri meste Sagan."

V roku 1970, moja žena a ja sme sa vrátili do Talianska a navštívili aj Amendolu. Letisko bolo stále tam, používané talianskym letectvom, ale budovy sa dali len ťažko rozpoznať z dôb, kedy sme tu pôsobili my.“

Po vojne získal Stuckey bakalársky titul z umenia na Western Reserve University v Clevelande a prevádzkoval právnickú kanceláriu v Ohiu v roku 1950. O rok neskôr bol povolaný do aktívnej služby a slúžil v Japonsku a Kórei počas Kórejskej vojny. V roku 1969 ukončil 20 rokov v aktívnej službe a sedem rokov v ako rezerva. Do výslužby šiel v hodnosti Lieutenant Colonel.

Všeobecné informácie o páde lietadla a posádke