Prví Američania

V piatok 16. júna 1944 vyslala 15. letecká armáda Spojených štátov Amerických (15. USAAF) do vzduchu 169 bombardérov Boeing B-17 Flying Fortress a 489 bombardérov Consolidated B-24 Liberator. Ich doprovod zabezpečovalo 290 stíhacích strojov - 112 dvojmotorových P-38 Lightning, 136 P-51 Mustang a 42 P-47 Thunderbolt. Cieľmi boli rafinérie v oblasti Viedne. Avšak nie len tam. 49. bombardovací wing tvorený štyrmi skupinami bombardérov B-24 bombardoval bratislavskú rafinériu Apollo, zimný prístav a prístavný most v Bratislave.

Nemecká obrana zmobilizovala jednotky 8. Jagddivision a vyslala proti prilietavajúcim Američanom 68 lietadiel. Na pomoc prileteli aj jednotky podriadené 7. Jagddivision. Koordinovaný útok spôsobil, že z bombardérov 15. USAAF sa na základne v Taliansku nevrátili dve B-17, 12 B-24, 7 P-38 a 1 P-51. Stíhači Luftwaffe nárokovali 26 amerických strojov zničených vo vzdušnom boji. Ďalšie nároky vzniesli maďarskí stíhači a obsluhy protilietadlových batérií – povestného flaku. Palubní strelci bombardérov a doprovodní stíhači nárokovali 70 zničených lietadiel nepriateľa. Luftwaffe stratila 5 Me 410, jeden Bf 110 a štyri Bf 109. Maďarské kráľovské letectvo zaznamenalo stratu 10 Me 109 a tri ďalšie boli poškodené. Prvý sústredený útok na americké bombardéry sa uskutočnil nad Južným Slovenskom v oblasti medzi Štúrovom a Galantou. Dvojmotorové Me 410 sa snažili raketovým útokom rozbiť tesné formácie bombardérov a uľahčiť tak prácu pre jednomotorové stíhačky.

Liberator B-24H-15-FO 42-52309 s posádkou 2nd Lt. Paul E. Millera patriaci k 456. bombardovacej skupine mal počas príletu k cieľu, ktorým boli sklady pohonných hmôt vo Winterhafene, problémy s motormi a preto zaostal za formáciou. Osamotený sa stal ľahkým terčom nepriateľských stíhačov. Dva messerschmitty 109 od prvej skupiny stíhacej eskadry 302 (I./ JG 302) zaútočili zo zadnej polosféry. Po útoku bola ľavá polovica krídla a trup bombardéru v plameňoch. Boli spozorované tri padáky. Hneď na to stroj prešiel do vývrtky a v 10.40 hod. dopadol 2 km na severozápad od obce Felsöszeli (Horné Saliby) pri rieke Dudváh do kukurice. Z troch osôb, ktoré vyskočili dve boli zranené a prevezené do nemocnice v Nových Zámkoch. James Hill bol zranený na oboch nohách. Z miesta dopadu ho odniesli na nosidlách a po nutnom ošetrení bol neskôr internovaný v tábore StalagLuft 3. Donald Ogden bol uväznený v StalagLuft 4.

Posádka bombardéru B-24, ktorý sa zrútil po útoku nemeckej stíhačky messerschmitt 109 pri obci Horné Saliby. V zadnom rade (zľava) stoja druhý pilot 2nd Lt Robert M. Highshoe, pilot 2nd Lt Paul E. Miller, navigátor 2nd Lt George W. Kaspar a bombometčík 2nd Lt Francis J. Nish; V prednom rade kľačia v presne neidentifikovanom poradí predný strelec S/Sgt Donald A. Ogden, pravý bočný strelec T/Sgt James P. Hill, rádio operátor S/Sgt Ray W. Bowden, horný strelec S/Sgt Howard G. Kiefer, spodný strelec S/Sgt Marshall O. Hamner a zadný strelec S/Sgt Ervin O. Whitlock.

Tretím zachráneným členom posádky bol bombometčík 2nd Lt. Francis J. Nish, ktorý na svoj prvý a zároveň posledný zoskok na padáku spomína takto:

„Dňa 16. júna 1944 sme krátko pred cieľom stratili jeden z motorov a s troma sme sa neboli schopní udržať v lete vo formácii. Napadli nás dva Me 109 a muži z posádky boli zranení 20 mm projektilmi. Bombardér už horel keď sme spolu s predným strelcom Ogdenom opustili stroj na padákoch. Po dopade ma vzali miestni obyvatelia do blízkeho mestečka a umiestnili ma do provizórnej väznice. Nasledujúci deň ma vzali na miesto havárie nášho stroja. Lietadlo bolo takmer úplne zhorené. V troskách bolo možno vidieť jedno alebo dve obhorené telá. Potom ma previezli do civilnej väznice v Budapešti a po dvoch týždňoch strávených na samotke ma nemecké stráže eskortovali do zajateckého tábora Stalag Luft 3.“

Po vojne bola dňa 9. októbra 1946 prevedená exhumácia tiel amerických letcov (viď foto dolu) pochovaných v obci Horné Saliby. Záznamy hovoria o siedmych nájdených telách. Presne boli identifikovaní Erwin G. Whitlock, Ray V. Bowden, Robert M. Highshoe, Marshal C. Hammer a Paul E. Miller. Pod číslami X-7978 a X-7979 sa skrývajú exhumácie neznámych ostatkov. Ostatky Millera, Kiefera, Whitlocka a Bowdena boli prevezené na Americký vojenský cintorín v meste St. Avold vo Francúzsku. Miesto posledného odpočinku ostatných letcov je zatiaľ neznáme.

Dopad bombardéru pri Horných Salibách bol prvým, avšak zďaleka nie posledným zaznamenaným dopadom amerického lietadla na území (geograficky dnešného) Slovenska. Osudy mnohých letcov sa nezmazateľne zapísali do podvedomia obyvateľstva. V šesťdesiatich strojoch 15. USAAF zahynulo 95 letcov z celkového počtu asi 540, pre ktorých sa vojna skončila na Slovensku.

Trosky bombardéru na poli pri Horných Salibách. Jemné duralové plechy Liberatoru sa po dopade roztrieštili a zasypali pole v okruhu niekoľkých metrov. Iba pevné oceľové časti konštrukcie trupu a motorové lože pripomínali niekdajší tvar štvormotorového bombardéru.

Publikované 13. 05. 2007v internetovom časopise Druhá Svetová
Všeobecné informácie o páde lietadla a posádke