John Magee je jedným z jedenástich členov posádky bombardéru B-24 41-28771 od 459. bombardovacej skupiny, 756. squadrony, ktorý bol stratený dňa 16. júna 1944.
Narodil sa v meste Philadelphia, Pennsylvania v roku 1920. V decembri 1941 sa prihlásil do armády s nádejou, že sa stane pilotom. Výcvik vykonal v Jefferson
Barracks v Missouri, kde aj v roku 1942 spoznal svoju budúcu manželku Dorothy
Strauser. Neskôr absolvoval výcvik za radarového navigátora v Selmon
Field, Louisiana a neskôr Langley
Field, Virginia. V zime 1944 si Jack vzal Dorothy za manželku a v máji 1944 odcestoval za more do Talianska. Pôvodne slúžil u 825th
Bombardment Squadron, 484th Bombardment Group.
|
Dorothy a Jack |
V knihe Konečná zastávka: Slovensko! sme vychádzali z dostupných spomienok pamätníkov a letcov, a údajov uvedených v MACR.
Na začiatku formácie a ako prvej letiacej 756.BS letel stroj B-24H-15-DT
41-28771, vybavený radarom „Mickey“. Za
riadením sedel Capt. Reed a 2nd Lt. Singer, ostatné posty zastávali ďalší
deviati letci. Capt. Reed letel ako Group Deputy Leader a obaja jeho
navigátori, Bloom a Olzanowski leteli svoju poslednú 50tu misiu.
Capt. Henry C. Reed Pilot POW
2nd Lt. John
J. Singer, Jr. Druhý pilot POW
2nd Lt. Maurice
M. Bloom, Jr. Navigátor POW
2nd Lt. Richard
R. Olzanowski Navigátor POW
2nd Lt. John
M. Magee Radar Navigátor MIA
2nd Lt. Malcolm
J. Glick Bombometčík POW
S/Sgt. Ludger J.
Bossley Palubný mechanik POW
T/Sgt. William T. Martin
Rádio operátor POW
S/Sgt. Howard W.
Meserve, Jr. Pravý bočný strelec POW
Sgt. Harold C. Hodges Zadný strelec
POW
Sgt. Howard P. Landers Ľavý bočný strelec POW
Počas
príletu k cieľu napadli formáciu ťažké stíhačky Me 410. Palubní strelci
obránili svoj bombardér a útok nemeckých stíhačov prežili bez vážnej ujmy. Tak
sa bombardér so svojou posádkou v poriadku dostal nad cieľ, ktorý dosiahli
okolo pol jedenástej. Bombovnica sa otvorila, opäť zavrela a bomby preto nimi preleteli
zavretou šachtou. Takmer okamžite vznikol na palube požiar. Oheň bol viditeľný
v prednej časti šachty. „Takmer okamžite
za cieľom začali letci vyskakovať z horiaceho bombardéru. Stroj letel
pokojne asi šesť minút a tak mal každý dostatok času vyskočiť“, uviedol
vo svojom svedectve Bob Hill, letiaci na palube vedľajšieho bombardéru. Deviati
z nich boli zajatí na území Rakúska.
Horiaci
stroj pokračoval v neriadenom lete smerom k zemi a dopadol na pole pri
Petržalke v oblasti zvanej Janíkov dvor medzi Rakúskymi obcami Kittsee
a Berg. Očitým svedkom udalosti bol p. Gustafík z Petržalky:
„Koncom jari roku 1944 som bol očitým
svedkom drámy posádky jedného zostreleného Liberatora. Mal som týždňovú
dovolenku a vypomáhal som na poli staršej sestre, vydatej ešte za prvej
ČSR do susednej rakúskej obce Kittsee. Bol krásny predletný deň. Dopoludnia
vyhlásili letecký poplach. Keďže sa tak dialo skoro denne, nevenoval som tomu
zvláštnu pozornosť. Po chvíli však bolo dunenie bombardovania od Viedne
a protilietadlová paľba intenzívnejšia. V závratnej výške som spozoroval
aj roje spojeneckých bombardérov. Pozoroval som tiež obláčiky explodujúcich
granátov nad neďalekou rakúskou horou Hochwart (Horná stráž). Dôvod veľmi nízko
zameranej paľby slovenských batérií sa vzápätí vysvetlil. Spod hory sa zrazu
vynoril ohromný strieborný štvormotorový bombardér. Letel veľmi nízko
a pomaly, ako ranený vták. Na polia, pri obci Berg, dosadala na padákoch
jeho posádka. Lietadlo letelo priamo nado mnou, smerom na Rusovce. Desiatky
granátov vybuchovali vôkol a nemohli ho trafiť. Ja, zarytý v brázde
poľa, som iba jedným okom sledoval vyvíjajúcu sa drámu na obzore. Lietadlo
napokon predsa zasiahli a začalo dymiť. Bolo to už niekde nad Janíkovým
dvorom. Horiace lietadlo dopadlo na pole a od horiacich trosiek sa
vznietil neďaleký stoh slamy. Celú posádku zajalo SD z Petržalky. Trosky
lietadla umiestnili z propagandistických zámerov na priestranstve pri
železničnej stanici.“
2nd
Lt. John J. Magee napriek tomu, že nebol zranený, nevyskočil z lietadla. K
posádke bol pridelený na tento let od 484.BG / 825.BS.Po vojne bola dňa 9. októbra 1946 pod číslom X-8009 v Petržalke uskutočnená
exhumácia pozostatkov amerického letca. Pravdepodobne sa jednalo o vyzdvihnutie
pozostatkov spomínaného Johna M. Mageeho, ktorý sa zrútil aj s lietadlom.
Maurice Bloom si spomenul, že na palube bombardéru nemali záložný padák.
A to sa pravdepodobne stalo osudné Mageemu. Podľa Blooma sedel Magee na
svojom padáku, a nemal ho pripevnený na chrbte počas náletu. Keď vypukol
požiar, Mageeho padák bol zasiahnutý a tým pádom nepoužiteľný.
Pravdepodobne len trpko čakal na svoj osud na palube padajúceho lietadla...
Tento text však musíme podľa posledných poznatkov v niekoľkých bodoch, ktoré sú podčiarknuté, zmeniť:
1/ Let bombardéru nebol neriadený. Aj keď zahalený v plameňoch, stroj pilotoval autopilot.
2/ Posádka skákala omnoho skôr. Nie nad Bergom.
3/ Na bombardér možno strieľalo protilietadlové delostrelectvo SVZ, ktoré bolo umiestnené v Petržalke, avšak nevzniesli nárok na toto víťazstvo. Osobne sa domnievame, že stroj už bol nebezpečne nízko, aby bola streľba z kanónu veľkej ráže bezpečná. Taktiež stroj nezačal horieť nad Janíkovým dvorom, ale omnoho skôr.
4/ O osude trosiek sa mnoho nevie.
V prípadoch 2-4 sú spomienky pána Gustafíka veľmi pravdepodobne zamenené so sledovaním aj druhej havárie US bombardéru, ktorá sa stala v danej oblasti, a tou je nedávno identifikovaný prípad z 13. októbra 1944. (Viď článok Záhada motorového štítku (2) - rozuzlenie)
5/ Ako neskôr vysvitne z nových zistení, Magee bol zranený.
Ako to teda bolo s 2nd Lt. John M. Mageem?
Jozef Lakatoš, obyvateľ Kitsee po vojne spomínal:
"Pamätám si, že v lete roku 1944 havarovalo americké bombardovacie lietadlo blízko mliečnej farmy Antonienhof (Rakúsky názov pre usadlosť Janíkov dvor). Jeden letec, ktorý zoskočil bezpečn z lietadla bol zajatý pohraničnou strážou a odvedený do domu majiteľa statku. Keďže odmietol vypovedať, bol odvedený Gestapom do kasární Adolfa Hitlera v Engerau (Petržalka).
Na mieste havárie neboli žiadny mŕtvy. Našli sme tam mnoho vojenských objektov, cigariet a čokolády."
A manželka p. Lakatoša, pani Mária dodáva:
"Letec bol veľmi vysoký a mal blond vlasy. Jeho ľavá noha musela byť zranená, nakoľko pri chôdzi na ňu dopadal a rukou si pridržiaval oblasť kolena."
Táto spomienka o zranení korešponduje s výpoveďou S/Sgt. Howard W.
Meserve, ktorý si spomína, že Lt. Magee mal vážne popálenú ľavú nohu.
Letec by logicky z Petržalky putoval do Viedne na výsluch. Tam sa však nedostal a je pohrešovaný. Je veľmi pravdepodobné, že sa stal obeťou nekorektného postupu Gestapa pri výsluchu v Petržalke, a možno mu patrí jedno z neoznačených hrobových miest na cintoríne.
- za biografické informácie a fotografie Johna dakujeme jeho vnukovi.