Andrew H. Hines Jr.

2nd Lt. Andrew H. Hines Jr. (ASN: O-722950)

Narodil sa 28. januára 1923 v mestečku Alachna, Florida.V roku 1940 ukončil stredoškolské štúdiá na Alachua High a nastúpil na Floridskú univerzitu na inžinierske štúdium.

Do armády sa prihlásil 12. mája 1942 a do aktívnej služby bol povolaný 15. februára 1943. O rok neskôr, dňa 22. apríla 1944 ukončil výcvik na základne Selma Fields, LA a dostal svoje krídelká a hodnosť 2nd Lieutenant. Prešiel ešte nadstavbovým kurzom pre navigátorov v Monroe, LA a základni Avon Park. Dňa 5. augusta 1944 bol poslaný za more do bojovej oblasti Stredozemného mora, kde bol začlenený k 301. bombardovacej skupine a jej 352. squadrone. 

V nedeľu dňa 10. septembra 1944  rafinériu Lobau pri Viedni napadli tri bombardovacie skupiny vyzbrojené “lietajúcimi pevnosťami”. Konkrétne sa jednalo o 301., 2. a 99. Bomb Group.Tesne pred odhodením bômb, priamy zásah flaku poškodil bombardér B-17G-50-DL 44-6348, pilotovaný 2nd Lt. Kenneth A. Wisnerom, medzi krídlom a pravou stranou trupu. Vznikol požiar v bombovnici, miestnosti rádio operátora a na pravej polovici krídla.

A. Hines počas služby

  Navigátor 2nd Lt. Andrew H. Hines v krátkosti na svoju poslednú misiu v druhej svetovej vojne spomína nasledovne: 

 „Keď dostala posádka povel na opustenie paluby, nachádzal som sa ako navigátor v prednej časti bombardéru spolu s bombometčíkom Lt. Armstrongom. Po výskoku som oneskoril otváranie padáku so zámerom neupadnúť do bezvedomia z nedostatku kyslíka vo väčšej výške. Veľmi rýchlo som stratil z dohľadu náš stroj. Pristál som na ostrove na rieke Dunaj (pravdepodobne na mieste, kde sa v súčasnosti nachádza vodná nádrž Gabčíkovo, pozn. autor). Bol som sám. Zostal som na slobode do neskorého poobedia dňa 12 septembra, kedy som bol zajatý tromi ozbrojenými mužmi (lesníkmi), ktorí žili na ostrove. Vzali ma do väznice v blízkej osade. Tam som strávil noc z 12. na 13. septembra. Domnievam sa, že to bolo na maďarskej strane Dunaja. Tam som taktiež stretol Sgt. Harrisa z našej posádky.  Nasledujúci deň sme boli obaja prevezení do Budapešti a vsadení do osobitných ciel. Z Budapešti som bol po výsluchoch prevezený do zajateckého tábora Stalag Luft III. Tam v miestnej nemocnici mi ošetrili infikované zranenie pravej nohy. Ležal som od 14. novembra do 19. decembra 1944. Na prelome januára a februára 1945 sme prežili pochod zo Saganu do Moosburgu, kde sme dorazili 7.2.1945. Dňa 29.4.1945 sa nad táborom o 12:45 hod. rozvinula americká vlajka.”

Útržok zajateckej karty (Copyright 2009 Florida Humanities Council)

Do USA sa vrátil na palube lode dňa 3. júna 1945.

Na palube B-17 odlietal 290 hodín. Zo služby bol vyradený 20. novembra 1945 v San Antoniu, Texas. Po vojne sa venoval malej technologickej spoločnosti v Brandetone. Do dôchodku odišiel 1.2.1990. Teraz žije na Floride.

(Copyright 2009 Florida Humanities Council)