20. august 1944. Naším cieľom dnes bolo Československo a miesto nazývané Dubová. Mali sme napadnúť a zničiť rafinériu na syntetický olej. Ničili sme nepriateľovi rafinérie veľmi často. Nemci potrebovali udržať vojnovú mašinériu v chode a my sme sa im v tom snažili zabrániť.
Na briefingu sme dostali informácie o tom, kde a akú protilietadlovú paľbu môžme očakávať a aké počty nepriateľských stíhačov sa na nás môžu vrhnúť. Taktiež nás upokojili informácie o našej stíhacej ochrane. Zistil som aj meno môjho druhého pilota na túto misiu a zaujímalo ma aj to, či budeme mať v posádke nejakého nového palubného strelca.
Potom som šiel k lietadlu, pozemný personál ma zakryl do plachty na prekrývanie streleckých veží a spravil som si krátky oddych spánkom. Zobudili ma, keď bola vystrelená zelená svetlica. Nastúpil som do lietadla a už sme sa hýbali po dráhe. Po štarte sme sa začali formovať do zostavy. Boli sme číslo dva, pozícia ktorá bola vyčlenená pre zástupcu veliteľa. Leteli sme na sever až k Udine, kde nás zvyčajne napadli nemeckí stíhači pri ceste naspäť. Snažili sa dostať oneskorencov a poškodené stroje.
Posádka skontrolovala všetky zbrane aby mali istotu, že všetko funguje ako má keď budeme v bojovej oblasti nad cieľom. Každý zo strelcov sa po kontrole zbraní nahlásil. Boli sme pripravení na Nemcov ak sa o niečo pokúsia. Avšak preleteli sme bez väčších problémov.
Dostali sme sa k počiatočnému bodu náletu (I.P.). Flak mal strednú intenzitu, avšak pálili na nás veľké kalibre. Počuli sme ho bubnovať na steny lietadla. Nasadil som si protiflakovú helmu do očí tak nízko, aby som len tesne videl kam letíme. Odhodili sme naše bomby a zatočili doprava, na moju stranu, a rýchlo začali klesať. Pokiaľ si pamätám, toto zmiatlo protilietadlovú obranu. Asi 20 sekúnd trvalo strelám kým doleteli do výšky 26 000 stôp. Preto keď sme menili výšku a stále sa pohybovali, bolo pre nich ťažké nás zamerať. Taktiež Nemci (sic.) nastavili rozbušky granátov na výšku medzi 22 až 26 tisíc stôp.
Leteli sme domov. Nad Udine sa objavili stíhači, avšak ochranná paľba ich odradila od intenzívnejšieho útoku. Neboli tak agresívni, ako zvyčajne. Mysleli sme si, že ich dobrí piloti zahynuli a mladíci sa boja. Šťastne sme doleteli na základňu domov."
Spomienky z knihy "On the Edge" (Winlock Galey, 2005) teraz už Majora Bill L. Disbrow, ktorý odlietal 50 bojových akcií v B-24 ako člen 741. squadrony, 455. bombardovacej skupiny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára