Havária v Kurinci pri Rimavskej Sobote

O havárii štvormotorového amerického bombardéru v lokalite Kurinec, južne od Rimavskej Soboty sme vedeli už dlhšie, avšak stav vedomostí a pátranie v archívoch v dobe vydania knihy v roku 2007 neumoňovali  presnú identifikáciu stroja. Pamätníci spomínali, že sa udalosť stala na sviatok Sv. Štefana, ktorý v Maďarsku pripadá na 20.8.1944. Taktiež uvádzali, že sa malo jednať o B-24, ktorý útočil na rafinériu v Dubovej. To sme vedeli, že nie je pravda, avšak na identitu typu bombardéru sme sa ako tak spoliehali. Ukázalo sa, že to bola chyba.

Až v nedávnej dobe za pomoci miestnych nadšencov, p. Petra Kovácsa a "Mysooa" (prezývka z komunikácie na internete), a pomoci maďarského kolegu a priateľa Nandora Mohosa sa podarilo určiť  presnú identitu bombardéru. Po tom, čo spomínaní páni nezávisle na sebe zazdieľali fotografie fragmentov stroja, nájdené v minulosti na mieste havárie v Kurinci, sa podarilo určiť, že sa v skutočnosti jednalo o B-17.

Klapka z motoru nájdená n mieste havárie

Umiestnenie klapky na B-17

Rozkreslené zloženie klapky z B-17 Parts manuálu

Prepínač palivových nádrží, vľavo fragment z miesta havárie, vpravo foto z o zachovaného stroja B-17

Táto správa, spolu s neustále sa opakujúcou indíciou na sviatok Sv. Štefana vzbudila vo mne podozrenie, a spýtal som sa Mohosa, či eviduje dopad B-17 Lt. Lamberta v Maďarsku. Ako jeho odpoveď prišlo nasledujúce hlásenie:

"Dňa 20. augusta 1944 sa nad obcou Rimóc z bombardovacej formácie oddelil jeden štvormotorový bombardér a posádka, pravdepodobne v dôsledku chyby motora, povyskakovala a letci pristáli pomocou padákov. Stroj ďalej letel pomaly a v oblasti terajšieho Českoslosvenka v okolí mesta Losonc (Lučenec) havaroval. Američanov, ktorí bezpečne pristáli,  zajali a následne transporotovali do Balassagyarmatu."

Keďže dňa 20.8.1944 stratila 15.USAAF len jeden stroj typu B-17, a to stroj 42-102908 pilotovaný Lt. Robert N. Lambertom, MUSÍ sa v prípade dopadu v Kurinci, ktorý je od Lučenca len pár kilometrov vzdušnou čiarou, jednať práve o jeho stroj.

Pamätníci na udalosť spomínali po rokoch nasledovne:

64-ročný Ondrej Fejes z Gemerčeka: “Bolo to veľké lietadlo. Dva motory mu zostrelili v Miskolci a dva dopadli sem". Podľa neho ešte aj teraz  na niektorých stromoch vidno smer dopadu lietadla. „Boli polámané na približne sto metroch“.

Vtedy 15-ročný očitý svedok Mário Horenitzky: "Dym bolo vidieť zo širokého okolia a vzbudil medzi obyvateľstvom veľký záujem. Až po príchode na inkriminované miesto som zistil, že oheň pochádza zo zrúteného amerického bombardéra typu Liberátor. Maďarskí žandári obsadili celý priestor a chránili ho pred zvedavcami, ktorí odnášali z trosiek lietadla všetko, čo sa dalo. Posádka pravdepodobne stroj pred pádom núdzovo opustila, pretože vo vraku neboli žiadne mŕtvoly. Miesto zrútenia vyzeralo ako bojisko, všade boli trosky lietadla a polámané stromy.”

[prevzaté s dovolením z článku]

Fotografia z miesta havárie, kredit T. Danis

Z novinového článku s názvom "Kvôli mučeniu amerických pilotov zavreli troch dozorcov" z roku 1946 sprostredkovaného N. Mohosom sa dozvedáme o smutnom osude letcov:

"V Auguste 1944 nad obcou Rimoc bol zostrelený americký bombardér. Zo zasiahnutého lietadla pomocou padáka vyskočilo 9 členov posádky. Niektorí pristáli v obci a niektorí na území obce - teda v poli. Niektorí boli pri zoskoku poranení. Na miesto zoskoku prišli četníci, zajali ich a odviedli ich na veliteľstvo v Szécsény. Tam odviedli pilotov a ranených členov posádku si odviedla vojenská eskorta a odviedli ich do Balassagyarmat do väzby. Po oslobodení sa zistilo, že v zajatí boli letci kruto týraní a spustilo sa vyšetrovanie. (na vyšetrovaní sa zúčastnili aj americká vojenská rozviedka. )

Zistilo sa, že vojaci, ktorí eskortovali zajatcov boli Kolbányi András, Lippai Ernö a Csillag László. Keď ich priviezli do tábora, tak Kolbányi odopol vojenský remeň a tým začal biť ranených vojakov. Celú noc trvalo týranie amerických vojakov. Schodisko, steny ako i dlážka boli celé od krvi. Očití svedkovia tvrdili, že celú noc bolo počuť stenanie mučených, ktoré nad ránom ustalo. Ráno bol zavolaný jeden zajatec, ktorý musel všetku krv poumývať a všetko poupratať. Ranemých a dobitých zajatcov dali do takých ciel, kde neboli prične a tam ranených, zbitých a ubolených hodili na betónovú podlahu, kde strávili celý den a ďalšiu noc. Csillag László bol na druhý den v službe a ostatným vojakom sa chválil, že "ešte aj dnes ho bolí ruka od toho, ako si schutťou vyfackal amerických vojakov".