Zajatci z Hells Angel's

Podarilo sa zohnať štyri fotografie letcov posádky B-17G-60-DL 44-6659 vyhotovené po ich zajatí po zostrele dňa 14.2.1945 a prevoze do výsluchového strediska vo Wetzlare. Všimnite si, že letci nie sú ešte evidovaní pod zajateckými číslami, ale pod ich ASN, pričom Davis, ako dôstojník má uvedené ešte pôvodné ASN z dôb, keď nebol dôstojníkom.

T/Sgt. Max A. Little

rádio operátor

* 9. marec 1920

+  27. august 1999

ASN #19159865

narukoval 23.9.1942 v Los Angeles, CA

---------------------------------------------------------------------------------------------

1st Lt. Robert E. Davis

pilot

* 21. októbra 1916

+ 3. januára 2002

ASN #O-826889

narukoval 19.11.1942 v Milwaukee, WI pod ASN #16117648

---------------------------------------------------------------------------------------------

S/Sgt. Bobbie A. Davis

spodný strelec

*  1925

+ ?

ASN #34834507

narukoval 31.01.1944 v Fort McPherson, Atlanta, Georgia

---------------------------------------------------------------------------------------------

S/Sgt. Gerlad P. Dickerson

zadný strelec

* 23. september 1920

+ 11. december 2009

ASN #15125559

narukoval 15.12.1944 v San Antonio, TX

---------------------------------------------------------------------------------------------

T/Sgt. Donald A. Bruegeman

horný strelec

* 12. august 1925

+ apríl 1979

ASN #39468843

narukoval 8.8.1944 v Seattle, WA 

 

S/Sgt. Victor D. Klopfenstein

ASN #35296163

Foto z roku 1943

"Neboli sme si istí, či naše lietadlo šlo k zemi z dôvodu priameho zásahu Flakom alebo bolo zasiahnuté fragmentami iného zasiahnutého stroja v našej formácii. Zranil som si nohu pri doskoku na zem. Čoskoro sa pri mne zastavili muž so synom. Na bicykli ma vzali k blízkej usadlosti, odkiaľ ma na povoze odviezli do provizórneho väzenia. Ľudia, ktorých sme počas cesty stretali boli priateľskí, ukazovali nám znak víťazstva.

Poslali ma do Dulagu vo Frankfurte na výsluch. NIekoľko dní som bol na samotke. Potom ma umiestnili do tábora Stalag Luft IVdo času, kým sa nepriblížili ruské vojská. Nastal peší presun do Moosburgu a oslobodenie americkou armádou"

Sgt. Klopfenstein bol členom 451. bombardovacej skupiny so základňou v Taliansku. Dňa 13. októbra letel na svoju 20. misiu nad okupovanou Európou. Ich cieľom bola Viedeň. Tesne po odhodení bômb žeravý úlomok zasiahol ich bombardér a bombardér začal horieť. V beznádejnej situácii vydal pilot rozkaz na opustenie paluby. Klopfenstein skákal ako štvrtý v poradí, avšak pretože otáľal s otvorením padáku dlhší čas, dosadol na zem asi o päť minút skôr ako jeho spolubojovníci. Pilot skákal ako posledný, a krátko na to ako opustil palubu horiaceho bombardéru, stroj explodoval vo vzduchu.

Posádka dosadla na zem v okruhu asi 13 kilometrov. Všetci boli zajatí a sústredení na leteckej základni Parndorf, odkiaľ ich odviezli do Viedne.

Dňa 8. mája 1945 sa dostali po oslobodení do prístavu Le Havre, a 13. júna 1945 sa Klopfenstein vydal na plavbu do USA na nákladnej lodi Victory. 

Foto z roku 2010

2nd Lt. John W. Brinser Jr.

ASN #O-710439

John William Brinser Jr. sa narodil 29. mája  1924 v meste Philadelphia, ako šieste dieťa rodičov John William a Sadie Elizabeth Nauss Brinser.

John navštevoval školu v New Britain a Doylestown, Pa., absolvujúc na Doylestown High School.
Dňa 27.10. 1942 sa prihlásil do služby vo vojenskom letectve a po výcviku sa stal pilotom.
Bol pridelený k 99. bombardovacej skupine a jej 347. squadrony ako druhý pilot posádky 1st Lt. Shafera. 

prisoner of war by the Germans in Stalag Luft 1 North 3, Barth, until May 1945.

I spent many months there and some days it is quite a remembrance, I was in the same barracks as Col Gabreski and knew him pretty good and was sorry to hear of hi death in Jan 2002. My best regards to all former POW's

Po vojne dňa 17. októbra 1945 si vzal za manželku jeho lásku zo strednej školy, Jeannette Filmonowiz. Mali spolu dve deti, dcéru Barbara Jean, a syna Brian Keith. Jeanette zomrela v roku 1985.
Po vojne doštudoval, keď navštevoval University of Pennsylvania a dosiahol titul inžiniera.
Od roku 1957 až do dôchodku v roku 1981 pracoval ako vývojový pracovník v počítačovom priemysle v meste Univac. Po presťhovaní sa do  Colorada si za manželku vzal Lorna Miller Geist. Stalo sa tak v Greeley dňa 29. novembra 1985.
Zo služby v letectve odišiel v roku 1969 v hodnosti lieutenant colonel. Zúčastnil sa bojov v druhej svetovej vojne, Berlínskom vzdušnom zásobovaní a v Kórei. 

John William Brinser Jr., zomrel vo veku 85 rokov dňa 6. júla 2009 v Centennial Health Care centre.

Tu môžete nájsť galériu a informácie o posádke

2nd Lt. John D. Repp

Na svoju poslednú misiu spomínal nasledovne:

"Dňa 2.12.1944 sme sa zúčastnili akcie proti južnej rafinérii v Blechhammeri. Nič zvláštneho, čo by stálo za zmineku, sa neudialo do príletu nad cieľ. Tam sa rozpútalo peklo prehradnej paľby Flaku. Bola intenzívna a presná. Prelietali sme touto stenou šrapnelov niekoľko minút a podľa mojich vedomostí sme neboli zasiahnutí až do času, keď sme sa zbavili bômb. Tie sme zhodili asi o 12:50 hod. z výšky 24 000 stôp. Prvý zásah ktorý sme zaznamenali boľ veľmi blízko nosa a prednej časti bombardéru. Vyradil prednú streleckú vežu a poškodil elektrický a hydraulický systém, a ovládanie výškovky a smerovky sa stalo veľmi komplikované. Predného strelca náraz odhodil cez otvorené dvere streleckej veže do prednej časti stroja, a pristál nezranený na dverách krytu predného podvozku. Bombometčík utrpel vážne zranenia na ľavom kolene od šrapnelu. Dostalo sa mu ihneď prvej pomoci od predného strelca, ktorý aplikoval prášok na zastavenie krvácania, ranu obviazal a dal mu morfiovú injekciu. Tým mu pravdepodobne zachránil život pred vykrvácaním. Druhý pilot utrpel ľahšie zranenie pravého kolena. Motory číslo 1, 2 a 4 boli prakticky nepoužiteľné. Palivo vytekalo cez diery von z potrubí. Motor č.2 mal odstrelený jeden piest, ktorý preletel chladičom a vytvoril dieru. Vrtula mu bežala nepravideľne aj v dôsledku zásahu jej náboja. Žiadna z vrtulí nemohla byť zapraporovaná pre výpadok elektrického systému. Lietadlo sa dalo ovládať len pomocou trimovania, a nadôvažok boli klapky v plne otvorenej polohe. Motor č.1 horel, avšak len dovtedy, kým mal palivo. Rozkaz k opusteniu paluby vydal pilot asi 40 minút od cieľa, v oblasti Bešeňová v Československu. Mali sme výšku asi 5000 stôp. Všetci letci vyskákali na padákoch, okrem navigátora a bombometčíka. Lietadlo však sa nevňalo a nezačalo horieť pri dopade. Navigátor bol pri tvrdom dosadnutí poranený reznou ranou na hlave avšak už zranený bombometčík neutrpel zranenia."

Z denníka Johna Reppa záznamy pokračujú už len ako denníkový záznam s nasledovnými položkami:

Dec 2, 1944 - zostrelený

Dec 6, 1944 - príchod do Dulag Luft Wetzlar

Dec 10, 1944 - príchod do Dulag Luft I

Dec 19, 1944 - príchod do Stalag Luft I

May 1, 1945 - oslobodený Ruskou armádou

May 13, 1945 - evakuovaný do Reims, Francúzsko

May 14, 1945 - dorazil do tábora Lucky Strike

May 24, 1945 - odišiel do prístavu Le Havre, France

May 25-27 1945 - zakotvil v prístave South Hampton v USA