Apollo, Bratislava

Koordináty: 48° 08' N, 17° 08' E

Pôdorysný náčrt rafinérie vyhotovený Americkou rozviedkou

V roku 1895 udelila mestská rada Bratislavy súhlas na výstavbu rafinérie minerálnych olejov.
Nová rafinéria v Mlynskej záhrade pri Dunaji zaberala plochu v tvare päťhranu s rozlohou 7,5 hektára. Najskôr spracúvala ropu ruskú z Kaukazu a haličskú z Poľska, neskôr ropu rumunskú, gbelskú, texaskú a z rozličných nálezísk v bývalom ZSSR.

Tesne pred vypuknutím 2. svetovej vojny, nový management rafinérie I.G. Farbeindustrie A.G. rokoval o možnosti spracúvať okrem ropy privezenej z Rumunska a Hodonína, aj ropu z oblasti Zistersdorfu v Rakúsku. V roku 1939 mala priestory na skladovanie 40 000 ton produktov, pričom nádrže s kapacitou 10 000 ton situované 1,5 km v smere toku Dunaja boli výhradne na skladovanie paliva.

 

Prehľad nárastu spracovania ropy a polotovarov:

1897: 23 560 ton
1911: 30 000 ton
1921: 9 000 ton. 
1924: 6 000 ton (povojnová hospodárska kríza)

1927: 35 000 ton 
1929: 43 000 ton
1930: 51 700 ton
1933: 38 760 ton (celosvetová hospodárska kríza)
1936: 61 060 ton
1939: 66 660 ton
1942: 117 000 ton 
1943: 160 445 ton 
trend začiatku roka 1944: 190 000 ton

Spojenci uskutočnili na rafinériu štyri nálety (16.6.1944, 20.9.1944, 14.10.1944 a 7.2.1945). Spolu na objekty rafinérie zhodili 595,5 ton bômb. Produkcia po prvom nálete sa podarila obnoviť asi na štvrtinu, avšak druhý nálet znamenal koniec. V prípade ďalších dvoch už bola rafinéria vedená len ako príležitostný cieľ. Produkciu sa už nepodarilo obnoviť.

Pre tých, ktorí sa o bombardovanie "Apolky" a Bratislavy zaujímajú viacej máme informáciu, že s vysokou pravdepodobnosťou začiatkom  roka 2012 vyjde fotodokumentačná kniha na túto tému.
A na záver niekoľko fotiek, ktoré sa pre svoj atypický tvar neumiestnia v knihe.

Výstavba nádrží