ASN# 36814701
Narodil sa 5. októbra 1924 vo Wisconsine ako syn Antona. Mal štyroch súredencov - Antona Jr., Roberta, Jacka a Mathildu. Vyštudoval na Cudahy High school. Svoje "krídelká" získal v Laredo, TX. Do bojovej oblasti stredozemného mora bol odoslaný koncom mája 1944. Bol pričlenený k 459. bombardovacej skupine a jej 758. squadrone.
Dňa 26. júna 1944 bol členom posádky Lincolna Artzta na palube Liberatoru 41-28674, ktorý bol zostrelený nad južným Slovenskom. Na tento deň George po rokoch spomínal:
"Podľa mojich vedomostí, 26. jún 1944 nie je pamätným ani významným dňom, tak ako tomu je 7. december 1941 a útok Japonska na Pearl Harbour alebo 22. november 1963 a atentát na prezidenta J.F. Kennedyho. Avšak tento deň mal dopad na životy mnohých mladých ľudí. Títo ľudia, vrátane mňa, boli všetko členovia posádky ťažkého bombardéru 15. leteckej armády. Samotný deň začal rovnako ako ostatné dni. Zobudili nás o 0500 hod. a brífing bol o 0600 hod. Vzali sme si svoje letecké "náčinie" a presunuli sa do stravovacieho stanu, kde sme si dali typické raňajky - praženicu, slaninu a kávu. Po raňajkách sme sa hlásili v brífingovej miestnosti. Spravodajský dôstojník squadrony odhalil záclonu, prekrývajúcu tabulu s mapou a indikátorom nášho cieľa. Bola to Viedeň v Rakúsku. Konkrétne letecká továreň Messerschmitt a železničná stanica a zoraďovacie nádražie pri továrni. Po krátkej chvíli pokračoval v brífingu monotónnym hlasom oznamujúc typ a tonáž bômb, cestu k a od cieľa, bod stretu s ostatnými skupinami, rádiové frekvencie, typ odporu, ktorý môžeme očakávať od Luftwaffe a protilietadlového delostrelectva a únikové trasy pre zostrelené posádky, ktoré sa vyhnú zajatiu.
Keď skončil, dôstojník squadrony pre počasie nám oznámil predpoveď počasia pre oblasť cieľu. Na tento deň bola predpoveď jasnej oblohy a neobmedzená viditeľnosť. Inými slovami perfektný deň na odhodenie bômb. Ale ja perfektný deň pre nepriateľa nám to prekaziť. Po dokončení tejto časti brífingu každá z posádok dostala pridelené lietadlo a pozíciu vo formácii. Naša posádka dostala pridelený bombardér číslo 605, pravdepodobne najstaršie lietadlo squadrony. Už sme leteli na tomto stroji na Avignon vo Francúzsku deň predtým a boli sme donútený núdzovo pristáť na základni stíhačov RAF v dôsledku nedostatku paliva. Záložné nádrže mali dostatok paliva, avšak sme ho nevedeli prečerpať v dôsledku nefunkčnej pumpy. S týmto strojom sme dostali letieť pozíciu Tail End Charlie na chvoste formácie.
Po brífingu nastúpili posádky do nákladiakov a boli odvezené na stojanku k svojim bombardérom. Všetky už boli pripravené, naložené bombami a muníciou. Keď sme prišli pred náš 605 nemohli sme si nevšimnúť ako staro vyzeral.Trup a krídla mali mnoho záplat zakrývajúcich diery po projektiloch a šrapneloch Flaku. Umiestnili sme našu výstroj na palubu a spravili obchádzku lietadla zvonka a hľadali únik hydraulickej kvapaliny alebo paliva. Keďže sme žiadne nenašli, nastúpili sme na palubu a začali predletovú kontrolu elektrického a hydraulického systému. Skontrolovali sme aj rádio, strelecké veže, a všetky kontrolne prvky. Všetko bolo OK vďaka pozemnému personálu, ktorý na stroji makal celú noc.
O 08:00 hod. sme dostali signál z riadiacej veže naštartovať motory. Všetky štyri naskočili bez problémov. Len č.3 pri štarte nevypustilo klasický belavý obláčik dymu, ale veľký "puf" čierneho dymu. Ukazovatele však po niekoľkých minútach chodu motoru neukázali žiadne nenormálne hodnoty. Vyrolovali sme na pojazdovú dráhu a zaradili sa na svoju pozíciu k vzletu. O 08:15 hod. prišiel signál k štartu. Intervaly vzletov boli 30 sekúnd. O osem minút náš starý 605 vzlietol ako posledný zo 16 strojov squadrony. Asi po dvadsiatich minútach sme sa stretli s ostatnými skupinami 15. leteckej armády a sformovali formácie. Boli sme posledný bombardér celej dlhej formácie.
Leteli sme na severovýchod cez Jadranské more a Juhosláviu k jazeru Balaton v Maďarsku. Tam sme sa stočili na sever až severozápad a smerovali k Viedni. Krátko po prelete jazera Balaton a asi 100 míľ južne od Viedne, motor č.3 začal vypúšťať hustý čierny dym. Musel byť vypnutý. To znamenalo stratu 25% výkonu a bombardér začal zaostávať za formáciou. So zámerom udržať sa čo najbližšie ostatným, odhodili sme bomby aby sme sa odľahčili. Pomohlo to na chvíľu, ale potom motor č.2 začal mať problémy kvôli zvýšenému výkonu. Opäť sme začali zaostávať. Po niekoľkých minútach zadný strelec ohlásil prítomnosť 4 nemeckých stíhačiek na pozícii 6 hodín. Keď sa priblížili na dostrel, spustili paľbu z 20 mm guľometov. Počuli sme jasne ako strely zasiahli trup bombardéru. Jedna strela spôsobila prasknutie krídelnej palivovej nádrže. Palivo začalo unikať a krídlo bolo odrazu v plameňoch. Pilot pustil alarm znamenajúci príkaz na opustenie paluby na padákoch. V priebehu jednej minúty 10 mužov vyskočilo z poškodeného bombardéru.
Ako som sa vznášal dolu nad mierumilovne vyzerajúcim Maďarskom, vojna vyzerala byť vzdialená. Na míle ďaleko nebolo vidieť nič, len mierumilovné osady, farmy, lesy na zemi. Videl som aj niečo ako vojenský tábor, a pristál soma si míľu od neho. Ako som sa vyzliekal z popruhov padáku, prišli dvaja nemeckí vojaci so zbraňami. Jeden mi povedal lámanou angličtinou "For you der war is over". V tom momente som sa stal zajatcom. Bol 26. jún 1944, deň ktorý si navždy pamätám."
George bol odvezený do tábora Stalag Luft 4 pri meste Gross-Tychow. Do USA sa späť dostal až 17.7.1945.
O 08:00 hod. sme dostali signál z riadiacej veže naštartovať motory. Všetky štyri naskočili bez problémov. Len č.3 pri štarte nevypustilo klasický belavý obláčik dymu, ale veľký "puf" čierneho dymu. Ukazovatele však po niekoľkých minútach chodu motoru neukázali žiadne nenormálne hodnoty. Vyrolovali sme na pojazdovú dráhu a zaradili sa na svoju pozíciu k vzletu. O 08:15 hod. prišiel signál k štartu. Intervaly vzletov boli 30 sekúnd. O osem minút náš starý 605 vzlietol ako posledný zo 16 strojov squadrony. Asi po dvadsiatich minútach sme sa stretli s ostatnými skupinami 15. leteckej armády a sformovali formácie. Boli sme posledný bombardér celej dlhej formácie.
Leteli sme na severovýchod cez Jadranské more a Juhosláviu k jazeru Balaton v Maďarsku. Tam sme sa stočili na sever až severozápad a smerovali k Viedni. Krátko po prelete jazera Balaton a asi 100 míľ južne od Viedne, motor č.3 začal vypúšťať hustý čierny dym. Musel byť vypnutý. To znamenalo stratu 25% výkonu a bombardér začal zaostávať za formáciou. So zámerom udržať sa čo najbližšie ostatným, odhodili sme bomby aby sme sa odľahčili. Pomohlo to na chvíľu, ale potom motor č.2 začal mať problémy kvôli zvýšenému výkonu. Opäť sme začali zaostávať. Po niekoľkých minútach zadný strelec ohlásil prítomnosť 4 nemeckých stíhačiek na pozícii 6 hodín. Keď sa priblížili na dostrel, spustili paľbu z 20 mm guľometov. Počuli sme jasne ako strely zasiahli trup bombardéru. Jedna strela spôsobila prasknutie krídelnej palivovej nádrže. Palivo začalo unikať a krídlo bolo odrazu v plameňoch. Pilot pustil alarm znamenajúci príkaz na opustenie paluby na padákoch. V priebehu jednej minúty 10 mužov vyskočilo z poškodeného bombardéru.
Ako som sa vznášal dolu nad mierumilovne vyzerajúcim Maďarskom, vojna vyzerala byť vzdialená. Na míle ďaleko nebolo vidieť nič, len mierumilovné osady, farmy, lesy na zemi. Videl som aj niečo ako vojenský tábor, a pristál soma si míľu od neho. Ako som sa vyzliekal z popruhov padáku, prišli dvaja nemeckí vojaci so zbraňami. Jeden mi povedal lámanou angličtinou "For you der war is over". V tom momente som sa stal zajatcom. Bol 26. jún 1944, deň ktorý si navždy pamätám."
George bol odvezený do tábora Stalag Luft 4 pri meste Gross-Tychow. Do USA sa späť dostal až 17.7.1945.
Zomrel 19. augusta 1976
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára