Škodove závody v Dubnici nad Váhom

V roku 1937 vznikol v Dubnici nad Váhom špecializovaný závod na výrobu delostreleckých zbraní patriaci koncernu ŠKODA Plzeň. Závod bol vybudovaný ako polo podzemná prevádzka a systematicky bol dobudovávaný ako uzavretý technologický cyklus od výroby polotovarov, mechanického opracovania, výroby špeciálneho náradia až po skúšky hotových delostreleckých systémov.
Počas druhej svetovej vojny bol závod pod kontrolou spoločnosti Herman Goring Waffenwerke c.o. a vyrábal okrem zbraní a munície i súčiastky námorných torpéd, leteckých motorov a rakiet V2. 

Dubnická zbrojovka sa za slovenského štátu len postupne dostávala do plnej prevádzky a hoci vznikla na obranu proti nemeckej hrozbe, iróniou osudu je, že hneď od počiatku sa stala jednou z dôležitých vyzbrojovacích základní nemeckej armády. Po vypuknutí vojny so Sovietskym zväzom sa výroba rozbehla naplno a stav zamestnancov sa zvýšil v roku 1942 na 4669 pracovníkov. 


V závode sa vyrábali protilietadlové, protitankové, delostrelecké kanóny, delostrelecká munícia, letecké a námorné torpéda, rozbiehala sa výroba leteckých motorov Daimler-Benz DB-603. Pracoval tam veľký počet nemeckých občanov.

Výrobné haly boli situované v podzemí. Ich konštrukcia bola – vďaka exilovej vláde v Londýne – spojencom známa. Priestory na povrchu chránila takzvaná nárazová doska, tvorená 2,2 metrami železobetónu, 2 metrami hliny a 0,8 metrami stropu. Letecký útok nesľuboval úspešné zničenie výrobných kapacít ani pri použití časovaných bômb najväčšej ráže. Preto dubnická zbrojovka nebola zaradená na zoznam primárnych cieľov. Ale ako príležitostný cieľ v zozname figurovala, hlavne z psychologických dôvodov.

Fotografia vyhotovená práve v okamihu útoku spojeneckých bombardérov.

Dňa 7. júla 1944 už počas letu k svojim cieľom situovaným na juhu Poľska americké bombardéry prelietali nad územím Západného Slovenska. Preto bol o 09:48 hod. vyhlásený letecký poplach aj v Dubnici nad Váhom. A oprávnene. O 10:45 hod. preletel nad mestom väčší počet bombardovacích lietadiel smerom na sever a asi o hodinu sa lietadlá vracali späť na juh. Skupina dvadsiatich bombardérov 454. bombardovacej skupiny sa v dôsledku poruchy na zameriavači vedúceho stroja nezbavila svojich bômb nad rafinériou Odertal. Velenie combat boxu preto prevzal nad cieľom deputy leader a počas cesty späť sa od hlavného prúdu bombardérov táto skupina bombardérov oddelila a napadla od smeru Uherské Hradište a Horná Súča príležitostný cieľ v Dubnici nad Váhom. 
V dobe od 12:04 hod. do 12:07 hod. boli bombardované Škodove závody v Dubnici nad Váhom. Do priestoru cieľa bombardéry zhodili 195 kusov 500 librových bômb o celkovej hmotnosti 48,75 ton. 
Dubnický závod bránili 30.a 32. delostrelecká protilietadlová batéria. Stanovište 30.DPLB bolo asi 100 metrov od hydrocentrály a 32.DPLB bola umiestnená na brehu akumulačnej terasy pri obci Prejta. Dva kanóny z uvedených batérií boli umiestnené v obci Príles. Batérie boli vyzbrojené ťažkými protilietadlovými kanónmi vzor 22, ráže 83,5 s výškovým dostrelom 11 300 metrov a účinným dostrelom 7000 metrov. Dňa 7.7.1944 batérie vystrelili iba osem granátov. Streľba bola neúčinná. Protilietadlové batérie pod velením stotníka Juraja Hinterbuchnera, por. Slavomíra Šimonoviča, Zajaca a Štefana Sudockého asi nemali veľký záujem na presných zásahoch – o dva mesiace už boli v SNP a stk. Hinterbuchner velil na povstaleckom území pri obrane letiska Tri Duby. 
Americké bomby dopadli ako koberec cez stred areálu závodov. Štyrmi bombami bola zasiahnutá hala II. V nej situovaná nitovňa bola vyradená z činnosti. Na tri týždne vyradila z činnosti halu torpérovky jedna bomba. Naplno bola zasiahnutá truhlárska dielňa, ktorá kompletne zhorela. Zničená bola aj novovybudovaná kantína azávodná kuchyňa. Zasiahnuté boli elektrická a vodovodná sieť továrne, sklad firmy Konstruktíva, kde boli farby, oleje a chemikálie a iné objekty v oblasti továrne. 
Bol zasiahnutý vodovod a továreň bola na tri dni bez vody na pitie, do kotolne a k výrobe. Zasiahnuté bolo aj elektrické vedenie a tak celý závod a aj mesto Dubnica boli bez prúdu. Nemohol byť odtrúbený ani koniec leteckého poplachu.
Tri ubytovacie drevené baráky v robotníckej kolónii mužov boli zasiahnuté. Dva boli úplne zničené, tretí bol vážne poškodený, keď bomba dopadla do tesnej blízkosti. Nemecká ošetrovňa, stojaca pred vchodom do bloku č.2 bola zničená zásahom. Našťastie sa v nej v tom čase nikto nenachádzal.

Jedna bomba zasiahla podzemný kryt pred závodnou kantínou, kde sa ukrývali zamestnanci. Tam si nálet si vybral svoju ľudskú daň. Celkovo si bomby vyžiadali 16 ľudských obetí, väčšinou to boli Nemci z krytu. Pohreb obetí bombardovania sa konal 10. júla 1944 o 16:00 hod. Tu je ich zoznam:

Fritz Lischewski, nar. 1917

Michal Uličný, nar. 1925

Gustáv Grob, nar. 1924

Jan Pöss, nar. 1917

Vilhelm Schiller, nar. 1917

Anna Rusnáková, nar. 1928

Jozef Ďurček, nar. 1919

Jozef Revický, nar. 1916

Anna Hoghová, nar. 1928

František Bludovský, nar. 1925

Anton Schüstale, nar. 1925

Magda Bayerova, nar. 1918

Hugo Homsath, nar. 1912

Ferdinand Frindt, nar. 1918

Fritz Mrotzek, nar. 1899

Jan Rosa, nar. 1912

Ďalších 36 ťažko zranených osôb vyhľadalo lekárske ošetrenie, ktorého sa im dostalo v štátnej nemocnici v Trenčíne. 

Fotografia z 21.7.1944 vyhotovená za účelom analýzy útoku na Dubnickú zbrojovku, uskutočnenom 7.7.1944.

zdroje: 
Dubnické noviny 7/2008 
VHA, Bratislava
http://www.dubnica.sk/historia/obdobie-ii-svetovej-vojny 
http://www.ztsspecial.sk/