2nd Lt. John "Jack" M. Magee

ASN #O-698739

John Magee je jedným z jedenástich členov posádky bombardéru B-24 41-28771 od 459. bombardovacej skupiny, 756. squadrony, ktorý bol stratený dňa 16. júna 1944.

Narodil sa v meste Philadelphia, Pennsylvania v roku 1920. V decembri 1941 sa prihlásil do armády s nádejou, že sa stane pilotom. Výcvik vykonal v Jefferson Barracks v Missouri, kde aj v roku 1942 spoznal svoju budúcu manželku Dorothy Strauser. Neskôr absolvoval výcvik za radarového navigátora v Selmon Field, Louisiana a neskôr Langley Field, Virginia. V zime 1944 si Jack vzal Dorothy za manželku a v máji 1944 odcestoval za more do Talianska. Pôvodne slúžil u 825^th Bombardment Squadron, 484^th Bombardment Group.

Dorothy a Jack

V knihe Konečná zastávka: Slovensko! sme vychádzali z dostupných spomienok pamätníkov a letcov, a údajov uvedených v MACR. 

Na začiatku formácie a ako prvej letiacej 756.BS letel stroj B-24H-15-DT 41-28771, vybavený radarom „Mickey“. Za riadením sedel Capt. Reed a 2nd Lt. Singer, ostatné posty zastávali ďalší deviati letci. Capt. Reed letel ako Group Deputy Leader a obaja jeho navigátori, Bloom a Olzanowski leteli svoju poslednú 50tu misiu.

Capt.  Henry C. Reed                           Pilot                                         POW

2nd Lt.  John J. Singer, Jr.                Druhý pilot                           POW

2nd Lt.  Maurice M. Bloom, Jr.         Navigátor                              POW

2nd Lt.  Richard R. Olzanowski        Navigátor                              POW

2nd Lt.  John M. Magee                       Radar Navigátor                 MIA

2nd Lt.  Malcolm J. Glick                   Bombometčík                        POW

S/Sgt.  Ludger J. Bossley                    Palubný mechanik              POW

T/Sgt.  William T. Martin                 Rádio operátor                       POW

S/Sgt.  Howard W. Meserve, Jr.      Pravý bočný strelec             POW

Sgt.  Harold C. Hodges                       Zadný strelec                         POW

Sgt.  Howard P. Landers                    Ľavý bočný strelec              POW

Počas príletu k cieľu napadli formáciu ťažké stíhačky Me 410. Palubní strelci obránili svoj bombardér a útok nemeckých stíhačov prežili bez vážnej ujmy. Tak sa bombardér so svojou posádkou v poriadku dostal nad cieľ, ktorý dosiahli okolo pol jedenástej. Bombovnica sa otvorila, opäť zavrela a bomby preto nimi preleteli zavretou šachtou. Takmer okamžite vznikol na palube požiar. Oheň bol viditeľný v prednej časti šachty. „Takmer okamžite za cieľom začali letci vyskakovať z horiaceho bombardéru. Stroj letel pokojne asi šesť minút a tak mal každý dostatok času vyskočiť“, uviedol vo svojom svedectve Bob Hill, letiaci na palube vedľajšieho bombardéru. Deviati z nich boli zajatí na území Rakúska.

Horiaci stroj pokračoval v neriadenom lete smerom k zemi a dopadol na pole pri Petržalke v oblasti zvanej Janíkov dvor medzi Rakúskymi obcami Kittsee a Berg. Očitým svedkom udalosti bol p. Gustafík z Petržalky:

„Koncom jari roku 1944 som bol očitým svedkom drámy posádky jedného zostreleného Liberatora. Mal som týždňovú dovolenku a vypomáhal som na poli staršej sestre, vydatej ešte za prvej ČSR do susednej rakúskej obce Kittsee. Bol krásny predletný deň. Dopoludnia vyhlásili letecký poplach. Keďže sa tak dialo skoro denne, nevenoval som tomu zvláštnu pozornosť. Po chvíli však bolo dunenie bombardovania od Viedne a protilietadlová paľba intenzívnejšia. V závratnej výške som spozoroval aj roje spojeneckých bombardérov. Pozoroval som tiež obláčiky explodujúcich granátov nad neďalekou rakúskou horou Hochwart (Horná stráž). Dôvod veľmi nízko zameranej paľby slovenských batérií sa vzápätí vysvetlil. Spod hory sa zrazu vynoril ohromný strieborný štvormotorový bombardér. Letel veľmi nízko a pomaly, ako ranený vták. Na polia, pri obci Berg, dosadala na padákoch jeho posádka. Lietadlo letelo priamo nado mnou, smerom na Rusovce. Desiatky granátov vybuchovali vôkol a nemohli ho trafiť. Ja, zarytý v brázde poľa, som iba jedným okom sledoval vyvíjajúcu sa drámu na obzore. Lietadlo napokon predsa zasiahli a začalo dymiť. Bolo to už niekde nad Janíkovým dvorom. Horiace lietadlo dopadlo na pole a od horiacich trosiek sa vznietil neďaleký stoh slamy. Celú posádku zajalo SD z Petržalky. Trosky lietadla umiestnili z propagandistických zámerov na priestranstve pri železničnej stanici.“

2nd Lt. John J. Magee napriek tomu, že nebol zranený, nevyskočil z lietadla. K posádke bol pridelený na tento let od 484.BG / 825.BS. Po vojne bola dňa 9. októbra 1946 pod číslom X-8009 v Petržalke uskutočnená exhumácia pozostatkov amerického letca. Pravdepodobne sa jednalo o vyzdvihnutie pozostatkov spomínaného Johna M. Mageeho, ktorý sa zrútil aj s lietadlom. Maurice Bloom si spomenul, že na palube bombardéru nemali záložný padák. A to sa pravdepodobne stalo osudné Mageemu. Podľa Blooma sedel Magee na svojom padáku, a nemal ho pripevnený na chrbte počas náletu. Keď vypukol požiar, Mageeho padák bol zasiahnutý a tým pádom nepoužiteľný. Pravdepodobne len trpko čakal na svoj osud na palube padajúceho lietadla...

Tento text však musíme podľa posledných poznatkov v niekoľkých bodoch, ktoré sú podčiarknuté, zmeniť:

1/ Let bombardéru nebol neriadený. Aj keď zahalený v plameňoch, stroj pilotoval autopilot. 

2/ Posádka skákala omnoho skôr. Nie nad Bergom.

3/ Na bombardér možno strieľalo protilietadlové delostrelectvo SVZ, ktoré bolo umiestnené v Petržalke, avšak nevzniesli nárok na toto víťazstvo. Osobne sa domnievame, že stroj už bol nebezpečne nízko, aby bola streľba z kanónu veľkej ráže bezpečná. Taktiež stroj nezačal horieť nad Janíkovým dvorom, ale omnoho skôr.

4/ O osude trosiek sa mnoho nevie.

V prípadoch 2-4 sú spomienky pána Gustafíka veľmi pravdepodobne zamenené so sledovaním aj druhej havárie US bombardéru, ktorá sa stala v danej oblasti, a tou je nedávno identifikovaný prípad z 13. októbra 1944. (Viď článok Záhada motorového štítku (2) - rozuzlenie)

5/ Ako neskôr vysvitne z nových zistení, Magee bol zranený.

6/ Exhumované ostatky pod číslom X-8009 v Petržalke nepatrili Mageemu, ale letcovi Murray F. Eskew (viď článok Fakty k exhumácii v Petržalke)

Ako to teda bolo s 2nd Lt. John M. Mageem?

Jozef Lakatoš, obyvateľ Kitsee po vojne spomínal:

"Pamätám si, že v lete roku 1944 havarovalo americké bombardovacie lietadlo blízko mliečnej farmy Antonienhof (Rakúsky názov pre usadlosť Janíkov dvor). Jeden letec, ktorý zoskočil bezpečn z lietadla bol zajatý pohraničnou strážou a odvedený do domu majiteľa statku. Keďže odmietol vypovedať, bol odvedený Gestapom do kasární Adolfa Hitlera v Engerau (Petržalka).

Na mieste havárie neboli žiadny mŕtvy. Našli sme tam mnoho vojenských objektov, cigariet a čokolády."

A manželka p. Lakatoša, pani Mária dodáva:

"Letec bol veľmi vysoký a mal blond vlasy. Jeho ľavá noha musela byť zranená, nakoľko pri chôdzi na ňu dopadal a rukou si pridržiaval oblasť kolena."

Táto spomienka o zranení korešponduje s výpoveďou S/Sgt.  Howard W. Meserve, ktorý si spomína, že Lt. Magee mal vážne popálenú ľavú nohu. 

Letec by logicky z Petržalky putoval do Viedne na výsluch. Tam sa však nedostal a je pohrešovaný. Je veľmi pravdepodobné, že sa stal obeťou nekorektného postupu Gestapa pri výsluchu v Petržalke, a možno mu patrí jedno z neoznačených hrobových miest na cintoríne.


- za biografické informácie a fotografie Johna dakujeme jeho vnukovi.