Syn pilota bombardéru B-24G-10-NT 42-78160 „Cherry“, 2nd Lt. Robert G. DeGroata (459.BG/ 758.BS) zaslal jeho memoáre a fotografiu svojho otca.
2nd Lt. Robert G. DeGroat„Strávil som päť dní vo väznici vo Zvolene. Bola to civilná väznica, ktorá však bola používaná a vedená Gestapom. Na Slovensku bolo povstanie na jeseň roku 1944 a nemecká armáda bola v odvetnom ťažení. Spoluväzni boli väčšinou civilisti, iba niekoľko väzňov malo spojitosť s vojskom.
Budova bola trojposchodová, umiestnená priamo v centre mesta, hraničiaca s hlavnou ulicou. Každé poschodie bolo rovnaké. Cely boli jedna vedľa druhej vedľa seba so spoločnou chodbou pred dverami po celej dĺžke poschodia. Východ na schodisko spájajúce poschodia bol uzavretý dverami s dvoma zámkami. Bol som umiestnený do cely na treťom poschodí
Cely boli dlhé a rovné s jedným oknom umiestneným vysoko na stene. Dvere boli z ocele s malým priezorom. V celách boli akoby dve bunky. Napravo odo mňa boli traja civilisti, naľavo som bol ja a náš zadný strelec Sgt. Donald Patnode. Nemci zistili rýchlo, že nehovoríme slovensky, a preto zisťovali, kto z civilistov vie po anglicky. Keď prišla negatívna odpoveď, spokojne nás umiestnili do susedstva civilistov s vedomím, že nebudeme komunikovať. Traja civilisti – muži tam boli už asi týždeň keď sme dorazili. Oprášil som moju francúzštinu a spolu s jedným som komunikoval útržkovite.
Takmer okamžite po našom príchode sa začala šíriť vyklepkávaná správa cez steny väznice adresovaná mne. Znela: “Na prvom poschodí je zajatý Americký kapitán“. Nevedel som ako na túto informáciu reagovať. Aj keď som mal možnosť ako sa kontaktovať, nebol som si istý či je to dobrý nápad. Tak som neurobil nič. Popoludní prišla ďalšia správa cez steny, a traja civilisti vedľa zostali veľmi vzrušení. Avšak nepovedali nám jej obsah tento krát. Jedlo, ktoré sme dostali, bolo z balíčkov Červeného kríža a prinieslo nám ho mladé dievča z mesta. Večer nám pretlačili hrnček s jedlom pre každého z nás. Keď dievča podávala jedlo, nechala ruku zo spodnej strany dlhšie priloženú, a starší muž, ktorý hrnček preberal prevzal nebadane správu, ktorú si prečítal. Jedla sa viacej nedotkol. S Patnodem sme ani len netušili čo sa deje.
Naši spoluväzni nič pred nami neskrývali. Len boli natoľko vzrušení, že nás nestíhali informovať. Podvečer sme sa nakoniec dozvedeli o čo išlo. Dvaja Slováci sa postavili pod okno, tretí im vyliezol na plecia. V pozadí vonku stála skupinka ľudí. Zrazu jedna osoba začala vyčnievať z radu a mávala. Bola to žena nášho spoluväzňa, ktorú nevidel už 10 dní. Bol som veľmi prekvapený celou udalosťou a vedomím, aké riziko obaja podstúpili aby sa mohli vidieť. Celá udalosť skončila v podvečernej tme.
V nasledujúcich dňoch som dostal ešte dve správy o Americkom kapitánovi na prvom poschodí. Jedna bola podložená pod hrnček s jedlom, ďalšia bola rozdielna. Po odovzdaní jedla sa dievča uistilo, že stráže nie sú na blízku, zdvihla sukňu a vybrala správu spoza pása jej spodného prádla. Neodpovedal som však ani na jednu správu v strachu, že boli podstrčené Gestapom. Neskôr som zistil, že správy boli pravé. Keď sme boli zlúčení s dvoma Američanmi z dolného poschodia za účelom transportu, jeden z nich bol „Americký kapitán“.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára